Takéto pochody však nie sú v Budapešti nijakou novinkou, sú tu už od roku 1992, aj keď nie sú časté. Väčšina ľudí sa od týchto chuligánov s vražedným výzorom drží čo najďalej a verí, že v politike a vo verejnom živote nemajú šancu. Pravda je, že na rozdiel od iných postkomunistických krajín nie je v Maďarsku nijaká parlamentná strana s extrémistickým programom a vodcami.
A práve v tom je možno problém. Príčinou tejto maďarskej zvláštnosti nie je to, že by neexistovalo, povedzme, desať percent voličov extrémnej pravice, ale to, že ich pohltila veľká pravicová strana Fidesz. Jej predseda a bývalý premiér Viktor Orbán je presvedčený, že na to, aby sa opäť dostal k moci, musí prilákať voličov všetkých odtieňov pravice vrátane tých najtemnejších. Táto stratégia má nepríjemný dôsledok: zmizla jasná hranica medzi Fideszom a rôznymi odnožami krajnej pravice, v ktorej naopak rastie počet maniakov s násilníckymi sklonmi.
