samoty či Patriarchova jeseň. Ale málokto vie, že ten istý Gabriel García Márquez sa venoval písaniu o filme.
Záujem o film a písanie originálnych reportáží sa šťastne stretli v knihe Dobrodružstvá Miguela Littína v Čile. Miguel Littín je filmový režisér, ktorý musel po násilnom puči 11. septembra 1973 z Čile ujsť, jeden z 5000 Čiľanov, čo sa ocitli na čiernej listine Pinochetovho vojenského režimu.
Stretnutie v Paríži
Najťažšie preňho bolo, že ako filmár nemôže svetu priniesť svedectvo, ktoré by priblížilo utrpenie Čiľanov. V roku 1984 mal už-už začať nakrúcať svoj príbeh, týždeň pred nakrúcaním filmu producenti od projektu odstúpili. Na filmovom festivale, už vo svojom novom domove v San Sebastiane, o tom pri večeri rozčarovaný Miguel Littín so smútkom rozprával hosťom. Keď sa nadránom rozchádzali, taliansky producent Luciano Balducci mu povedal, že ten, koho potrebuje, naňho čaká v Paríži.
