Čaká nás budúcnosť zúfalá až do popuku

Blízka budúcnosť v nich vyzerá zväčša tak, ako vo filme Potomkovia ľudí (nakrútenom podľa predlohy P. D. Jamesovej) alebo ako v Orwellovom proroctve 1984: pochmúrna obloha, ošarpané domy, trčiace potrubia, politická situácia kdesi medzi anarchiou a diktatúrou, úplné zrútenie etických hodnôt, nebezpečenstvo na každom kroku. Do podobne desivého prostredia nás uvádza aj Paul Auster v knihe In the Country of Last Things, kde ľudia vyčerpaní extrémnymi výkyvmi počasia zomierajú na uliciach. Alebo vstupujú do samovražedných spolkov, pretože spáchať samovraždu v skupine, najmä pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť drahé narkotiká a luxusne vybavené hospice pre majetnejších samovrahov, je možno menej bolestivé. O postapokalyptických životných podmienkach, s jemu vlastným sarkazmom, referuje aj Kurt Vonnegut v románe Groteska. Tu postavy pre zmenu zápasia nielen s bizarnými vzťahmi v novom (alebo v nanovo) zničenom svete, ale aj s prudko sa meniacou zemskou gravitáciou. Keď je príťažlivosť príliš slabá, všetci muži majú erekciu. Keď je prisilná, trhajú sa mosty. Chuť do ďalšieho života však nikomu nechýba.