jej zabrániť nepokúsil, ani nechcel.
Prípad je na Slovensku známy skôr pod názvom Tušická tragédia. V skratke – potom, ako pani Kontrová upozornila políciu, že jej manžel má strelnú zbraň a vyhráža sa zabitím seba aj ich dvoch detí - a polícia nekonala - manžel o pár dní hrozbu splnil. Zastrelil dve malé deti aj seba.
Polícia potom začala konať. Výsledkom bolo, že štyri roky po tragédii súd odsúdil troch policajtov za to, že zanedbaním svojich povinností nezabránili vražde detí. Pani Kontrová sa medzi tým dva razy obrátila so sťažnosťou na Ústavný súd, ktorý dva razy jej sťažnosť zamietol. Najskôr ako predčasnú, keďže trestné konanie voči policajtom sa ešte neskončilo, neskôr z dôvodu nevyčerpania všetkých dostupných prostriedkov.
Pani Kontrová na Európskom súde namietla porušenie štyroch článkov Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jej námietky súd uznal a rozhodol, že všetky štyri napadnuté články sa naozaj porušili.
Opäť v skratke – podľa súdu boli porušené články Dohovoru týkajúce sa práv na ochranu života, rešpektovanie súkromia a rodinného života, spravodlivé a v primeranej lehote prerokovanie záležitosti nezávislým a nestranným súdom, ako aj práva na existenciu účinných právnych prostriedkov nápravy pred národným orgánom.
Rozhodnutie súdu je pre Slovensko, samozrejme, nepríjemné. A to hlavne z dôvodu, že porušenie práva na ochranu života súd často nekonštatuje. V porovnaní napríklad s prieťahmi v konaní, ktoré je už takpovediac akousi automatickou konštantou. Vláda ústami zástupkyne pre súdom vyjadrila presvedčenie, že „prípad vyvoláva závažné otázky týkajúce sa výkladu a aplikácie Dohovoru, ako aj závažné otázky všeobecného významu“.
