u „schöner“ alebo „schöne“. Či teda postavička starej Bratislavy, ktorá má v centre mesta sochu, je „pekný Náci“, alebo Ignác, ktorý okoloidúcej dáme skladal poklonu, že je pekná. Pamätníci tvrdia, že pravdivý je druhý prípad. Ignác bol galantný a dodával dámam sebavedomie, prihovárajúc sa im po nemecky „schöne, schöne“. Socha pri cukrárni by sa teda mala volať „schöne Náci“.
Autorom oficiálnych webových stránok však neprekáža skrížiť obidve informácie a v anglickej mutácii propagačných textov uvádzať podobu „schöne Nazi“ s vysvetlením, že to znamená „Handsome Ignatius“, teda pekný, driečny Ignác. Okrem významových nepresností, ktoré spôsobuje takýto preklad, sprevádza bratislavského Ignáca ďalšia „chúlostivá“ vec. Písanie jeho mena v podobe so „z“ – „Nazi“ (aj na stránkach hlavného mesta). Autori tak zrejme robia v úsilí vyjsť v ústrety cudzincom prepisom mena do ich hláskového systému. Nemecké „Nazi“ sa však v mnohých jazykoch spája predovšetkým s významom „nacista“, „nacistický“. Tento negatívny význam je veľmi silný a neochráni sa pred ním ani nevinný Ignác.
Reťaz asociácií, posunov a nezmyslov pokračuje ďalej, a tak jeden v angličtine písaný internetový komentár upozorňuje, že šírenie nevhodných a zlých ideí je neprijateľné. „Má byť nancy, nie Nazi,“ uvádza autor komentára. „Nancy“ však nie je iba ženské meno. V angličtine sa týmto výrazom označuje aj prejemnený, žensky pôsobiaci muž alebo homosexuál („nance“, „nancy boy“). A tak má ďalšia socha svoje mýty – podobne ako Zvedavec či Nazízač (alias Čumil), ktorý je pre cudzincov už všetkým možným, dokonca aj vodcom odboja v auguste 1968.
