na život“ a že „práva pani Kontrovej a jej detí boli závažným spôsobom porušené“. Podľa zástupkyne vláda spochybňuje iba záver Európskeho súdu pre ľudské práva o tom, že sa touto otázkou mala zaoberať, keďže pani Kontrová nevyčerpala vnútroštátne prostriedky nápravy.
Takže po prvé: ESĽP sa aj s touto otázkou vyrovnal, čo nepopiera ani zástupkyňa. To, že sa záver súdu vláde nepáči, je pochopiteľné. Nepáči sa to žiadnemu účastníkovi sporu, v neprospech ktorého súd rozhodol.
Po druhé: slušná vláda, ktorá priznáva, že hrubým spôsobom porušila základné ľudské práva a slobody – obzvlášť v prípade vraždy dvoch malých detí - by nenechala rozhodnúť až súd, ale konanie pred ním by zastavila uzatvorením zmieru. To sa nestalo. Naopak, žiadosť vlády dostať prípad pred Veľkú komoru je v podstate žiadosťou o ďalšie predĺženie sporu a oddialenie rozhodnutia o tom, o čom rozhodnúť vôbec netreba, keďže porušenie práva vláda priznala. Preto považujem jej postup aj naďalej – povedané slovníkom premiéra Fica – za nechutný, za hyenizmus, za duchovné bezdomovectvo.
