V jednom svojom fejtóne Jaroslav Hašek spomína pražského kolegu, ktorý každý fejtón začínal slovami: „Toť som stretol priateľa Damiánka.“ A ďalej to už podľa Haška ide ako po masle, lebo taký priateľ Damiánek je neoceniteľný – povie to, povie ono a vy za