Ak teda podpredseda vlády Dušan Čaplovič, do ktorého kompetencie patrí aj starostlivosť o ľudské práva a menšiny, hovorí, že pri presťahovávaní obyvateľov vidí rasové motívy, potom sa buď mýli, alebo sa nevie, nechce, či nedokáže pozrieť realite priamo do očí. Podozrenie z rasizmu je v porovnaní so skutočným stavom iba okrajovou záležitosťou.
Nejde totiž o nič iné ani menšie a horšie ako o obchod s ľuďmi. Bez rozdielu farby pleti či iných odlišností. Pre mesto či obec a súkromné firmy pritom ide o vzájomne výhodný a mimoriadne výnosný kšeft.
Schéma je jednoduchá a účinná – obec, ktorá musí za neplatičov nielen uhrádzať náklady, ale sa aj starať o údržbu budovy, aby im nespadla rovno na hlavy, ju radšej predá súkromnej firme hoci za jednu korunu. Aj s obyvateľmi - neplatičmi.
A s tými si už firma poradí naozaj ľahko - vyvezie ich za chotár obce. V lepšom prípade do ubytovní, kde za nich uhradí na istý čas aj nájomné, v horšom do polorozpadnutých chatrčí v inej obci, kde ich jednoducho vyloží aj s ich majetkom. V niektorých prípadoch už obce začali nahrádzať podnikateľov - za obecné peniaze kúpia domy v iných obciach a neplatičov do nich rovnako za obecné peniaze presťahujú.
Keďže zatiaľ nefunguje systém kolotoča, spokojní sú okrem neplatičov a ich nových susedov všetci ostatní - obyvatelia obce, z ktorej boli vyvezení, pretože môžu obecné peniaze dovtedy vynakladané na neplatičov využiť inak. Firma, ktorá sa o neplatičov postarala, pretože získala budovu, na ktorej nemôže prerobiť, ani keby veľmi chcela a sa snažila.
