Ali Smithová si vyberá inú z možných asociácii. Pre Ali Smithovú je hotel síce možno kúsok domova, rozhodujúce však je, že sa zaň platí. Kúsok domova, ktorý si možno kúpiť. A o ktorý sa musí mnoho ľudí starať. Ktorý je pre mnohých ľudí neprístupný. K domovu komplementárne patrí aj vyhostenie. Vymknutie sa. Zmyslom domova je, že je to miesto vymedzené v cudzom svete. Miesto, ktoré môže byť neprístupné. V hoteli sa nemusí bývať. V hoteli sa dá pracovať. Pred hotelom sa dá stáť a zvažovať, či si ho človek môže dovoliť. Pred hotelom sa dá stáť a vedieť, že si ho človek nemôže dovoliť. Hotelom sa dá vyhýbať, lebo sú drahé. Pred hotelmi sa dá žobrať.
Úžasný symbol
Tak, ako sú Vianoce symbolom útulného domova v mrazivej zime, sú aj ľudia, ktorí sa na Vianoce zvonku dívajú na teplo rozsvietené okná a pestré svetlá vianočných stromčekov a závidia. Ali Smithová hovorí: "Hotel je úžasný symbol. Navodzuje nejakú sociálnu hierarchiu. Vždy sa na okolí vyskytuje niekto, kto si prespať v hoteli nemôže dovoliť, niekto, kto tam musí robiť podradnú prácu, a nejaký zazobaný hosť, ktorému dajú naschvál izbu na poschodí, kam nechodí výťah. Je to celkom jednoduchá paralela pre triedny systém v spoločnosti." Kniha Hotel svět je výrazne sociálna. "Napadlo ťa niekedy, že by si si na seba mohla zarábať prácou?" pýtajú sa žobráčky pred hotelom, jednej z rozprávačiek. Ľudia chodia okolo žobráčky, "držia mobily pri uchu," žobráčka Elsa je vonku, kým ostatní sú vnútri.
V románe Hotel svět rozpráva päť rozprávačov/rozprávačiek príbehy, ktoré všetky súvisia s luxusným hotelom Globál. Prvá, Sára, má devätnásť a rozpráva po smrti, zo záhrobia. Je mŕtva, pretože v čase, keď zistila, že je lesbička a po prvýkrát sa zamilovala do dievčaťa z opravovne hodín, v práci vliezla do výťahu, ktorým sa vozia z izieb od kuchyne riady. Výťah však neočakávanú záťaž neuniesol, lanko sa odtrhlo a Sára sa rozbila na márne kúsky ako ten riad. Je tu aj žobráčka Else, ktorá v zime žobre pred hotelom, trhá ju kašeľ a dostane možnosť prespať jednu noc v nóbl hoteli. A Lise, recepčná, ktorá sa nad ňou zľutuje a túto vymoženosť jej daruje. Potom ďalší dvaja. V rozprávaní, sa striedajú scény z "tu a teraz" so spomienkami na minulosť. Do popredia jednoznačne vystupuje sociálne posolstvo: napríklad Else nachádza v hoteli ceny za čistenie bielizne, za vyčistenie svojho kabáta by musela zaplatiť niekoľkodňový zárobok.
Hore a dole
Takto je to na prvý pohľad. Predpokladám, že takto to chcela autorka. Upozorniť na biedu prostredníctvom hotela. A vynikajúco sa jej to podarilo. Kniha je skutočne ponurá ako nocovanie na ulici pred hotelom či v poschodových krytých garážach. Príbeh sčasti rozpráva mŕtvola, ktorá má rozdrvenú lebku. Príbehy sú zvláštne odpudzujúce a nóbl hotel s fľaštičkami šampónov, naškrobenými uterákmi previazanými papierovou páskou, minibarom s laserovým senzorom (ako sa dozvedáme od Elsy) a všeličím iným sa nejaví ako miesto, na ktoré by sa človek tešil.
