a, manželka popredného slovenského komunistu, odsúdeného v rámci inscenovaných procesov na začiatku päťdesiatych rokov, sa na miesto svojich útrap nevracia fyzicky, ale v písomne zachytených spomienkach. Nemýľme sa, to nie je ľahšie, naopak - vyžaduje si to nielen duševnú silu, ale i literárne schopnosti. Žo Langerová obstála po oboch stránkach na výbornú. Jej kniha netrpí spomienkovou sentimentalitou ani ukrivdenosťou a ako každá dobrá literatúra, svojím myšlienkovým záberom presahuje hranice danej témy.
Hoci jadro pamätí tvoria osudy Žo Langerovej a jej dvoch dcér po uväznení manžela a otca Oskara Langera, autorka sa v stručnom prehľade vracia aj k vlastnej mladosti a načrtáva myšlienkový a poznávací proces, ktorý dcéru z dobre situovanej budapeštianskej židovskej rodiny priviedol - skôr intuitívne ako na základe dôkladného štúdia - k ľavicovým názorom a ideálnym predstavám o budúcom spravodlivom svete. Zblíženie s presvedčeným slovenským komunistom Oskarom Langerom ju v jej názoroch ešte utvrdilo. Po niekoľkoročnom pobyte v Spojených štátoch, kam sa aj s malou dcérou Zuzkou uchýlili pred vojnovými búrkami a prenasledovaním, zavolala strana Langera domov, aby sa zúčastnil na povojnovom budovaní, a manželka s dcérou ho, i keď s istými pochybnosťami, nasledovali. Prekonali počiatočné ťažkosti v staronovej vlasti, Langer dostal zodpovedné a dôležité miesto v štátnom aparáte, Žo pracovala v zahraničnom obchode, až kým nenadišiel rok 1951 a Langer neuviazol v osídlach Štátnej bezpečnosti, pripravujúcej jeden z prvých politických procesov nie s ideovými a politickými protivníkmi, ale s vlastnými funkcionármi. Opisovať tu, akými útrapami a peripetiami prešiel zvyšok rodiny, nemá cenu, to si treba prečítať a zapamätať, aby najmä tí, čo to už nezažili, neprechovávali nijaké ilúzie o komunistickej totalite.
Okrem obrazu doby sa však Langerovej spomienkami vinú a často aj prepletajú dve nadčasové či aspoň "naddobové" témy. Jednou je vzťah muža a ženy, konkrétne vzťah triezvejšie hľadiacej a uvažujúcej ženy s mužom posadnutým utkvelou myšlienkou - v danom prípade ideou komunizmu, ale výber je široký a rovnako dobre to môže byť posadnutosť športovým výkonom, vedeckým objavom či, prepytujem, umeleckou tvorbou. Nie každý z takýchto mužov si musí vpúšťať čínskeho kuliho až do spálne (vtipná Langerovej metafora), stačí, ak sú problémy čínskeho kuliho pre neho oveľa dôležitejšie ako problémy vlastnej rodiny a domácnosti.
