Belgicko už stosiedmy deň nemá vládu. Pretože strany možnej koalície opustili rokovací stôl ihneď po tom, čo zaň zasadli, hovorí sa o kríze a v novinách pribúda článkov, ktoré Belgicku prorokujú rozpad. Do debaty teraz vstúpil minister zahraničia z Verhofstadtovho nadsluhujúceho kabinetu a z pochovávania krajiny obvinil práve zahraničné médiá.
Karl De Gucht tvrdí, že okolitý svet situáciu dramatizuje. Jeho samotného zablokovaná politická scéna neznepokojuje, len ho už „začína otravovať“. De Gucht má pravdu. Flámi a Valóni sa od seba vzďaľujú už od druhej polovice 20. storočia, ešte si však nedali zbohom a prežili i horšie krízy.
Nemá však úplnú pravdu. Povolebná situácia v roku 2007 je predsa len v niečom nová. Víťazi sa „zasekli“ v zásadnom bode: flámske strany chcú ďalší krok smerom od seba, tie valónske si to neželajú. Vlaams Belang, flámska strana požadujúca rozdelenie Belgicka, skončila vo Flámsku ako druhá najsilnejšia a pred dvomi týždňami sa po prvý raz pokúsila – neúspešne – vyvolať referendum o nezávislosti Flámska od Belgicka.
Domáci politológovia upozorňujú, že voľby priniesli generačnú výmenu politikov: zvíťazili regionálni, nie federálni lídri. Proti sebe stoja na jednej strane Flám Yves Leterne, na druhej Valónka Joëlle Milquetová. Ich pozornosť sa vždy sústredila len na Flámsko, respektíve Valónsko, a teraz majú hľadať spoločný záujem.
Pri uváhách o rozchode flámski politici často odkazujú na bývalé Československo. „Zamatový rozvod“ Čechov a Slovákov je pre nich veľkou inšpiráciou. Československý príklad však ukazuje skôr na rozdiely než podobnosti.
