enazývajú ani koncesionárske, ani poplatky.
Návrh zákona je zaujímavý hlavne preto, lebo sa týka naozaj každého a podnikateľov dvojnásobne - tí budú platiť aj ako súkromné osoby a tiež preto, lebo podnikajú a zamestnávajú v pracovnom alebo služobnom pomere najmenej troch zamestnancov.
Hoci návrh zákona pripravený ministerstvom kultúry prešiel cestou z Bratislavy do Tisovca viacerými zmenami, niektoré pochybnosti o kvalite jeho znenia stále pretrvávajú. Medzi najvážnejšie patrí nepochybne podozrenie, že aj po vykonaných úpravách zostáva stále na hrane ústavnosti - s prihliadnutím na to, že vysloviť jeho nesúlad s ústavou môže iba Ústavný súd. Podozrenie sa týka síce viacerých paragrafov, medzi ktorými však vyčnieva ako prvý ten, ktorý určuje, kto je platiteľom. A to pre spôsob, ktorý zavádza – platiť úhradu verejnoprávnym médiám je už okrem spomenutých zamestnávateľov povinná každá osoba, ktorá je „koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome“.
Spôsob ozrejmuje veľmi zreteľne dôvodová správa k návrhu zákona: „Vzhľadom na efektívnosť, určiteľnosť, ale aj možnosť priameho vymáhania úhrady od konkrétnej osoby, naviazala sa povinnosť platiť úhradu na fyzickú osobu, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, ktorým je byt alebo rodinný dom... Táto konštrukcia zohľadňuje aj to, že tam, kde dochádza k odberu elektriny, je možný aj priamy príjem služby verejnosti STV a SRo.“ Pre úplnosť treba dodať, že fyzická osoba má platiť úhradu len raz, hoci môže vlastniť aj viacero bytov či domov. Zatiaľ.
