Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád chcel navštíviť Ground Zero. Nebolo by však lepšie, keby sme priniesli Ground Zero k nemu? Odznelo tento týždeň na jednej z pódiových diskusií v New Yorku. Za normálnych okolností by ponuka priniesť horu k Mohamedovi vyznela vtipne, zvlášť v prítomnosti prezidenta islamského štátu, no v pozadí stupňujúcej sa medzinárodnej krízy táto poznámka svojou dvojzmyselnosťou zamrazí.
Počítajú s najhorším
V Amerike sa evidentne počíta s tým najhorším, a ako šéf francúzskej diplomacie minulý týždeň naznačil, nielen tam. Irán je nepriateľ číslo jeden a v atmosfére tohto nepriateľstva sa nesú i terajšie rokovania Bezpečnostnej rady OSN o iránskom atómovom programe. USA sa zasadzujú za rázny postup a od tohto kurzu ich neodkloní ani Ahmadínedžádova ponuka, spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE).
Problém dáme do rúk úradov a tým je záležitosť uzavretá, vyslovil sa iránsky prezident pred plénom OSN. Nuž ako pre koho, pre Washington, Paríž a Berlín nie. Ako upozornila nemecká kancelárka Angela Merkelová, vec bude vybavená, až keď Irán svetu dokáže, že sa naozaj neusiluje o šírenie atómových zbraní.
To sa ľahko povie, no ani kontroly MAAE nebudú môcť poskytnúť jednoznačné odpovede. Na základe doterajších inšpekcií sa viacerí experti vyslovili, že iránske atómové zariadenia sú stavané tak, aby mohli v prípade potreby slúžiť aj vojenským cieľom. K tomu sa pridáva široko rozvinutý raketový program Iránu s jeho novou pýchou, raketou Ghadr, a obavy z teheránskej hrozby naberajú na sile.
