Miera vplyvu na svetové dianie začína prevažovať v neprospech západných demokracií. Príkladom je dianie v Mjanmarsku. Tamojšiu juntu, podobne ako režim v Sudáne, chráni Čína.
Keby sa nám to stalo prvýkrát, povedali by sme, chyba začiatočníka, ale nám sa to stáva už s pravidelnou periodicitou, zas a znova.
Vo svete volá ktosi o pomoc, my dáme v Bezpečnostnej rade OSN rýchlo hlavy dokopy a skôr, ako stihneme prijať zmysluplné rezolúcie či sankcie, zdvihne Čína svoju ruku a vetuje. Rovnako ako v prípade Mjanmarska, kde junta surovo mláti ľudí, my sa pozeráme a bezmocne prešľapujeme na mieste.
Generálom neuškodíme
Aj keby sme odignorovali Čínu a z vlastnej iniciatívy sankcionovali o život a zastavili všetky naše obchody s Mjanmarskom, generálom neuškodíme. Obchody s Čínou ich držia pri živote. A tie si Čína nepustí ani pod tlakom nejakej tej OSN. Nerastné suroviny, drevo, drahé kamene a v neposlednom rade i prístup k Indickému oceánu majú pre Čínu rozhodujúci význam. Peking možno pošle generálom nejakú tú varovnú nótu, ale narušenie vzťahov s Mjanmarskom riskovať nebude.
Márne exilové organizácie Mjanmarčanov vyzývajú svet, a najmä Peking, aby vyvolal diplomatický i hospodársky tlak na generálov, Čína si ide svojou cestou. Mnohí vo svojom zúfalstve už odvážne navrhujú sankcie proti Číne, či dokonca bojkot olympiády. Nie je predsa mysliteľné, aby jedna diktatúra určovala priebeh každého konfliktu, ozýva sa v uliciach západných metropol.Nuž, žiaduce to naozaj nie je, ale, ako sa chytiť za pasy s krajinou, s ktorou sme až bytostne prepojení?
