ým , ako sa eurosocialisti začali obliekať na rokovanie.
Ak ich predseda Rasmussen hovorí, že Smeru treba dať viac času, aby si usporiadal svoje záležitosti a priority a že na rokovaní eurosocialistov navrhne rozhodnutie o jeho ďalšom osude zasa odsunúť, potom to tak aj bude. Neexistuje dôvod sa čo i len domnievať, že Rasmussen ešte pred týmto vyhlásením nemal vopred dohodnutú podporu svojmu návrhu, resp. že netlmočil väčšinové „tiché“ rozhodnutie.
Zástupcovia Smeru vidia ako jedinú príčinu dočasného vyhostenia z klubu eurosocialistov uzatvorenie koalície s SNS. Je to asi tak, keďže aj podľa samotného Rasmussena nechcú pred stranou premiéra Fica zatvárať dvere, ale na druhej strane nemôžu vpustiť Smer do demokratického domu, keď jeho koaličný partner používa provokatívne výroky na adresu menšín.
Hoci analytici, ktorí sa podrobnejšie zaoberajú uplatňovaním princípov a zásad sociálnej demokracie v praxi, hovoria o ich čoraz väčšom ignorovaní stranou premiéra Fica.
Tak či onak, Smer má pozastavené členstvo v eurosocialistickej skupine už rok. Stalo sa tak z dôvodu vstupu do koalície s SNS, pričom hlavný argument pána Rasmussena vtedy znel, že eurosocialisti „postupovali v súlade s Berlínskou deklaráciou z roku 2001, na základe ktorej sa musia členské strany zdržať akéhokoľvek politického zoskupovania alebo spolupráce na všetkých úrovniach s politickou stranou podnecujúcou alebo rozdúchavajúcou rasové či etnické predsudky a rasovú nenávisť“. Za pozastavenie členstva hlasovalo pred rokom 327, proti bolo len 15 eurosocialistov vrátane zástupcov strany Smer.
