Turecko odmietlo ponuku Kurdov na zmier, tí zabili jeho vojakov. Výsledkom je vojenský zásah, ktorý by mal byť pre Európu signálom.
Výsledkom každej arogantnej, asimilačnej politiky voči menšinám býva nebezpečný džin vo fľaši. Na istý čas ho možno zavrieť, no nie navždy. Skôr či neskôr vyletí von, aby všetkým naokolo predviedol svoju silu.
Džin bol vypustený
Turecko sa od svojho vzniku definovalo ako štát tureckého národa a ostatné etniká mali byť poturčené.
Keďže metódy asimilačnej politiky boli nemilosrdné, ostal i duch kurdskej menšiny takmer päťdesiat rokov poslušne vo fľaši. Koncom sedemdesiatych rokov prerazil von, najprv v podobe hnutia sociálneho a neskôr politického odporu s militantnými prvkami. Robotnícka strana Kurdistanu PKK a hlavná sila odporu využívala metódy boja, ktoré ju posunuli na úroveň teroristickej organizácie. Turecko s teroristami nechcelo vyjednávať, nuž reagovalo na vypusteného džina vojenskou silou. Obe strany sa ani nenazdali a krajina bola vo vojne, ktorá ňou s krátkymi pauzami zmieta dodnes.
Vzájomný konflikt nabral posledný týždeň novú dimenziu po tom, ako kurdskí separatisti zabili 13 tureckých vojakov. Napriek surovosti tohto činu, ktorý je odsúdeniahodný, treba pripomenúť, že mu predchádzala výzva PKK na zmenu ústavného textu. Vládna strana ministra Tayyipa Erdogana, AKP, toho času pripravuje novú ústavu a tak Kurdi predložili svoju požiadavku vsunúť do nej text, ktorým Turecko oficiálne pripustí existenciu rozdielnych kultúr na svojom území. Znenie, ktoré navrhovali Kurdi, by malo priamo ovplyvniť možnosť generálnej amnestie všetkých členov PKK. Za odmenu bola PKK ochotná do dvoch mesiacov rozpustiť svoje rady a vzdať sa separatistických snažení o autonómny Kurdistan. Otázne je, či by sľub dodržala, ale za pokus jej ponuka stála. Vládna moc však nesúhlasila, nuž začal nahnevaný džin zase strieľať.
