technológia boli nepodstatné, a tak šampanské nemuselo byť výlučne z oblasti Champagne. Mohlo byť aj ruské. Aj vaječný koňak bol koňakom, hoci s francúzskym mestom Cognac nemal nič spoločné. Hodnota jednotliviny ustúpila hodnote všeobecnosti. Hodnotové rebríčky sa však menia.
Dnes sú názvy chránené a medzinárodné dohody zaručujú, aby sa veci nazývali pravými menami. V niektorých prípadoch sme sa stali striktnejší a presnejší. Nepravé šampanské je sekt alebo šumivé víno a vaječný koňak sa zmenil na likér. Tekutý chlieb však zostal tekutým chlebom, hoci s chlebom nemá nič spoločné. Túto značku však nik nechráni, iba ak bufeťáci na stanici ráno o šiestej. Takisto hodnotový raňajkový rebríček. Uprostred týždňa boli noviny plné správ o zdražovaní tekutého chleba či zlatého moku, teda piva. Ako to inak nazvať, keď pravda je, že sa nedá povedať „slovenského plzenského“, ale zasa „slovenského Heinekena“ sa potenciálne povedať dá.
Napadlo mi, prečo tieto správy nie sú umiestnené v denníkoch na športových stranách, veď máme vysoko rozvinuté športové disciplíny, ako je „pitie piva v stoji na rukách“, „pitie piva na rýchlosť“, „štafetové pitie piva“ či „štafetový beh pri pití piva“, a kdesi bola aj súťaž v pití piva „Bobrík Cup“ (čítaj „kap“, v materskom jazyku „Bobríkov pohár“). Jednému víťazovi súťaže v pití piva sľubovali dokonca za odmenu „miss mokré plavky“.
