vne reprezentantov označiť turecké správanie k Arménom počas 1. svetovej vojny za genocídu, je pre Turkov obrovskou urážkou. Hoci väčšina sveta to vidí inak, sú presvedčení, že k žiadnej genocíde nedošlo a navyše všetko zlo sa odohralo v inom čase, iných kritériách a v hraniciach už neexistujúcej Osmanskej ríše.
S týmto zľahčujúcim prístupom sa Turkom určite ľahšie žije a je pochopiteľné, že nechcú, aby im niekto pripomínal realitu. Najmä nie spojenec z NATO, čo z ich územia posiela lietadlá smerom na Irak a Afganistan. Teda proti ich moslimským bratom. Turci sa cítia zneužití na špinavú robotu a potom odkopnutí za svoje podľa nich údajné hriechy z minulosti. A to, ako nezabúdajú zdôrazňovať tureckí politici, len a len pre americké demokraticko-republikánske vnútropolitické naťahovačky a silnú arménsku loby. Turci môžu rezolúciu o arménskej genocíde pre americkú nedôslednosť vidieť ako zákulisnú hru. Amerika má totiž len na Blízkom východe viacero spojencov, ktorí sú problematickí a nie je na nich taká prísna. Prehliada porušovanie ľudských práv v Saudskej Arábii, Egypte, Jordánsku aj sporné izraelské akcie. Práve v mene spojenectva, amerických záujmov a aj preto, aby neohrozovala svojich vojakov.