po mnohých rokoch na Slovensko, dá sa povedať, že dramaturgia má zmysel pre recyklované umenie.
Tento termín je známy väčšmi z výtvarnej oblasti. Označuje sa ním prístup, pri ktorom výtvarníci využívajú na tvorbu diel nájdené predmety, civilizačný odpad a podobne alebo recyklujú, obnovujú, vracajú do kultúrneho obehu zabudnuté idey. Sprievodným znakom novej tvorby je však vždy inovácia starého, nájdeného.
O tom sa v prípade inscenácie recyklovanej opery nedá hovoriť, pretože režisér ju preniesol v „pôvodnom stave“. Do nášho kultúrneho obehu však predsa len čosi vrátila. V epizódnej postave Butterflyinho strýka Bonza, orientálneho kňaza, ktorého epizódnosť poprel veľkolepý vstup na javisko na lanách zhora (deus ex machina), nám pripomenula pôvodný význam slova „bonz“.
Bonz je u nás rozšírený najmä v ironickom a nelichotivom slangovom význame „udanie, donášanie“. Operný Bonzo je nomen omen. Slovníky uvádzajú japonský pôvod slova („bozu“) a toto pomenovanie slúžilo na označenie hlavného mnícha v budhistickom chráme.
V európskom kontexte sa výraz - u nás v podobe „bonz“ - začal používať na označenie budhistického mnícha vo všeobecnosti. Cez nemčinu sa k nám dostal aj expresívny význam tohto slova - „pohlavár, vodca“.
