nania - hlučné verejné oslovenie. Pomaly ho začínam vnímať rovnako agresívne.
Vznikla nová profesia pouličných ponúkačov a oslovovačov rozmanitého druhu - od tých najnúdznejších, ktorí môžu prežiť iba vďaka osloveniu a prosbe, po tých firemných v oblekoch a rovnošatách, ktorí skúmajú klienta či ponúkajú tovar. A tak, ako sa na svojej pravidelnej dennej trase pešo do práce vyhýbam uličkám upchaným stavebnými strojmi, mením trasu aj na miestach, na ktorých sa kumulujú oslovovači.
Parčík pri Úrade vlády som svojho času obchádzala pre skupinu bezdomovcov a notabenistov. Nič proti nim, občas sme aj pokecali o živote. Oslovovač si však nemôže pamätať, či vás dnes už oslovil, nuž keď mi ponúkol časopis trikrát za deň s rovnakou nacvičenou srdečnosťou a prehnane úctivým poďakovaním, nevedela som reagovať inak, ako zriecť sa vychodeného chodníčka. Toto leto sa pre mňa stala tabu Poštová ulica po tom, čo mi elegán s kamerovým úsmevom položil tri dni za sebou otázku, či mám rada slimáky, alebo pizzu. No a celkom zbožňujem pouličné pokladničky. Taká chodiaca pokladnička na šiestich alebo na ôsmich študentských nohách sa pre mňa stáva nočnou morou.
