1. Moja stará mama z otcovej strany, dcéra evanjelického farára, narodená v roku 1881 v Nemeckej Ľupči, osoba mierna, láskavá a tolerantná, spomínajúc na pobyt v internáte uhorskej dievčenskej školy s trpkosťou vravievala o trestoch trstenicou, len čo bola prichytená, že so svojimi spolužiačkami prehovorila po slovensky.
2. Moja najbližšia rodina - svokor, český evanjelik a jeho žena slovenská evanjelička - boli aj s dvoma dcérami vyhnaní z domu i pekárne v Rimavskej Sobote pod bajonetmi maďarských vojakov v roku 1938; vysťahovali sa - odvážajúc si na vozíku svojich povolených sedem slivák - do Banskej Bystrice a vrátili sa späť do Gemera až po oslobodení.
3. Pražská sestra a švagor mojej židovskej babičky z maminej strany boli splynovaní nemeckými nacistami v koncentračnom tábore.
Napriek tomu som presvedčený, že princíp kolektívnej viny (a nielen Maďarov či Nemcov) je čosi neprijateľné, nehumánne a obludné. Na rozdiel od prísneho potrestania konkrétnych vinníkov. Iné je brutálne a "plošné" povojnové vyhnanie státisícov Maďarov a Nemcov z Československa a iný je Norimberský proces s nacistickými vojnovými zločincami.
Idoly detstva
Od mladosti milujem nemé grotesky. Vyrastal som s nimi v legendárnom bratislavskom kine Čas v suteréne dnes už neexistujúceho hotela Palace. Chaplin, Frigo, Lupino, Laurel a Hardy - idoly môjho detstva. Jedna z nezabudnuteľných grotesiek Laurela a Hardyho bola vystavaná na jednoducho geniálnom princípe "vzájomného ničenia". Najprv Laurel Hardymu pošliapal klobúk, potom Hardy Laurelovi odtrhol golier, nato Laurel Hardymu zlikvidoval kravatu a tak ďalej, až kým obaja znivočení a pokorení nestáli proti sebe, zadychčaní a zúbožení v pokrkvaných spodkoch. Na jednej strane to bol klasický klaunský výstup, smiešny a perfektne vygradovaný; na druhej strane to bolo čosi beznádejne idiotské a potupné. Keďže však išlo o grotesku, neskončilo sa to vzájomným vraždením. Zato princíp "oko za oko, zub za zub", eskalácia nenávisti "ad libitum" sa tu zhmotnili v čírej absurdnej podobe.
Nemôžem na grotesku Laurela a Hardyho nemyslieť, keď sledujem súčasnú eskaláciu slovensko-maďarských - alebo keď chcete maďarsko-slovenských vzájomných vzťahov. Na jednej strane Slovenská pospolitosť v uniformách nápadne podobných Hlinkovej garde, na druhej Maďarská garda v uniformách takmer navlas podobných fašistickým Šípovým krížom; na jednej strane maďarskí pravicoví extrémisti protestujúci pred slovenskou ambasádou v Budapešti proti "slovenským fašistom", na druhej slovenskí futbaloví "fanúšikovia" s protimaďarskými transparentmi na štadióne a hneď vice versa maďarskí "fanúšikovia" s transparentmi protislovenskými; na jednej strane kontroverzná návšteva prezidenta Sólyoma v Komárne, na druhej neprimeraná reakcia premiéra Fica; a nie v poslednom rade vzájomné "kopance do zadku" predsedov parlamentných politických strán Slotu a Orbána.
