Čiernym písmom sa zapísal do dejín Madridu 11. marec 2004. Stovky nevinných sa stali v ten deň obeťami útokov islamských teroristov. Španielske vyšetrovacie orgány spustili hneď rozsiahle pátracie akcie, na konci ktorých postavili v spolupráci so štátnou prokuratúrou pred súd 28 podozrivých.
Jasná odpoveď
Španielsky súd nemal na stole žiaden jednoduchý prípad, išlo o teroristický masaker, ktorý mal aj veľký politický význam. A tak sa nielen pozostalí obetí, ale i politici pýtali, ako sa vyrovnať s aktérmi tohto hrozného činu, aké zadosťučinenie poskytnúť postihnutým rodinám a aký politický signál vyslať celému španielskemu ľudu, ktorý od oného dňa vnímal terorizmus cez celkom novú optiku.
Španielsky súd dal hneď na úvod jasnú odpoveď, s týmto prípadom sa vyrovnáme ako s každým iným, lebo spravodlivosť platí pre všetkých rovnako.
Od februára do júla sa zbierali na súde rôzne dôkazové materiály, približne tristo svedkov bolo vypočutých, na konci stál rozsudok s viac ako 600 stranami. Traja obžalovaní dostali najvyšší trest, tak ako prokuratúra pôvodne žiadala pre ôsmich. Ostatní dostali miernejšie tresty, siedmi obžalovaní boli dokonca zbavení viny pre nedostatok dôkazov.
Mierne tresty a zbavenie viny bolo šokom pre obžalobu, pozostalých a mnohých Španielov, ktorí sa dožadovali spravodlivosti. Práve o to ide, spravodlivosť mala byť odpoveďou a nie bezmedzný revanš.
Západ už dávno pocítil, že boj proti terorizmu, ktorý vedie, nie je len bojom proti zlu, ale i bojom za uchovanie našich princípov. A práve na tomto druhom fronte sme si v poslednom čase až príliš ľahko zvykli schádzať z cesty. Bushova administratíva sa nie raz vyjadrila - sme vo vojne a vo vojne platia iné pravidlá.
