A to aj napriek tomu, že pre Ústavný súd ako celok, ako aj pre viacerých jeho sudcov minulosť ich kolegu Horvátha nemusí byť alebo nie je veľmi príjemná. Napokon, ani pre časť spoločnosti. Keby sudcovia vydali spoločné vyhlásenie a aj sa podeň menovite podpísali, dalo by sa k nemu skôr pripojiť, ako ho odmietnuť. Ich schovávanie sa za anonymné plénum však nemá žiadnu hodnotu a treba ho rovno zmiesť zo stola.
Podľa zákona je Juraj Horváth, či sa to už niekomu páči alebo nie, bezúhonný občan. Nebolo to tak síce vždy, ale je to tak teraz. Ako kandidát na Ústavného sudcu ani náznakom a ani náhodou neporušil Ústavu či iný zákon.
Rozhodne viac ako jeho bezúhonnosť zostáva otázne, na základe ktorého ustanovenia a ktorého zákona schválilo plénum Ústavného súdu výzvu, aby zvážil svoje zotrvanie vo funkcii. Navyše, bez jeho prítomnosti, bez možnosti čokoľvek vysvetliť, bez možnosti akejkoľvek obhajoby. O ňom, ale bez neho.
Také niečo sa nerobí už ani v materskej škôlke. Hoci treba povedať, že mimoriadne jasno v tom má aj minister spravodlivosti a neúspešný kandidát na post Ústavného sudcu Štefan Harabin, podľa ktorého je zotrvávanie sudcu Horvátha v talári „jednoznačne neústavné“ a „v Európskej únii už dnes nechápavo krútia hlavami“. Lenže - Jano v krčme oproti tvrdí opak a tak aj v tomto existujú dve rozdielne stanoviská.
