Pakistan, jedna z najdemokratickejších islamských krajín Ázie, vstúpil počas posledných týždňov rovnými nohami do chaosu zmiešaného s totalitou. Nič horšieho si azda ani nemožno predstaviť.
I keď proti polovojenskému režimu prezidenta a generála Parvíza Mušarrafa sa dalo mnohé namietať, novinári sa donedávna cítili slobodne, parlament celkom fungoval, opozícia sa schádzala verejne na schôdzach, do krajiny sa vrátila i najznámejšia odporkyňa Mušarrafovho režimu, bývalá premiérka Bénazír Butthová. Síce ju počas vítania vo vlasti skoro na kúsky roztrhala bomba, ktorú po nej hodil buď nejaký člen al-Káidy, alebo niekto od Mušarrafa, ale expremiérka prežila. Dokonca sa zdalo, že Pakistan kráča po ceste plnej výmoľov a zradných jám, ale správnym smerom. Washington sa k Islamabadu správal zhovievavo ako k mladšiemu, mierne zaostalému, ale snaživému bračekovi.
Neposlušný pubertiak
Počas uplynulého víkendu bolo v Pakistane počas protestných demonštrácií zatknutých vyše 700 aktivistov opozičnej strany Džamaat-e-Islamí. Dovolili si protestovať proti sobotňajšiemu zavedeniu výnimočného stavu v krajine, čím sa z mladšieho, mierne retardovaného súrodenca stal výrastok, čo už nie je len trochu neposlušný, ale začína byť úplne nezvládateľný. Silnejší, starší brat by mohol toho menšieho pubertiaka ohnúť cez koleno a zbiť ho.
Keby to nemalo jednu chybu. Vo chvíli, keď sa Pakistan zaradil medzi atómové mocnosti, prestali byť akékoľvek tresty účinné. Naopak. Nahnevať si taký nestabilný štát, s takým temperamentným obyvateľstvom, prezidentom, čo časť svojho územia ani nekontroluje, horami, kde behajú po zuby ozbrojení alkaidisti, talibovia a kašmírski separatisti, no to je oštara i bez atómovej bomby. S ňou to nie je ani tak oštara, ako hrozba planetárnej katastrofy.
Washington celé roky nežne viedol Mušarrafa za ruku, vychovával ho k demokracii, odpúšťal drobné prehrešky a jemne ho káral za tie väčšie. Podobne sa kedysi zahľadel do afganských mudžahedínov, ktorí bojovali so sovietskym komunistickým zlom. Dodnes americkými zbraňami vtedajší hlavný spojenec Gulbudín Hekmatjár strieľa na amerických vojakov v Afganistane. Pomáhať tým, ktorí za mňa majú robiť špinavú prácu, to sa proste nie vždy musí vyplatiť.
