Pri demižónovej metóde peniaze dostanú tí, ktorí si ich dokážu vybaviť cez kamarátov, „dary“ alebo stranícke konexie. Pri jasných pravidlách na rozdelenie daní obciam, ktoré zaviedla fiškálna decentralizácia, môžu miestne samosprávy lepšie plánovať a predvídať, čo si môžu a nemôžu dovoliť.
Centrálna moc si však stále udržiava vplyv na miestnu samosprávu prideľovaním rôznych typov nenávratných finančných prostriedkov, či už z eurofondov alebo z iných rozpočtových zdrojov. Tie neboli do systému fiškálnej decentralizácie zahrnuté. Transparency International Slovensko napočítala viac ako 40 verejných programov, z ktorých môžu mestá a obce čerpať financie - na výstavbu čističiek, opravu budov, podporu kultúry národnostných menšín či výstavbu sociálnych zariadení. Ide pri ich prideľovaní o pokračovanie demižónovej metódy alebo nastala zmena kultúry a teda korektná súťaž projektov, myšlienok a ich kvalitného spracovania?
Pri hľadaní odpovede na túto otázku sme sa pozreli na tri verejné programy pre obce - dotácie ministerstva financií, tzv. Galisove peniaze na športoviská a Enviromentálny fond. V týchto programoch boli rádovo úspešnejšie obce, ktorých starostovia sú zo strán vládnej koalície. Nie je však dôvod predpokladať, že starostovia z opozície alebo koalície sú v priemere schopnejší alebo menej schopní ako tí druhí. Ak starostovia z koalície dostali vysoko nadštandardný počet dotácií, možno sa s vysokou pravdepodobnosťou domnievať, že prístup k dotáciám závisí od straníckej príslušnosti starostov, nie od kvality projektu. Ak sa to opakuje vo viacerých programoch, tak sa z vysokej pravdepodobnosti, že pre prístup k dotáciám je dôležitá správna stranícka knižka, stáva istota. A tomu sa hovorí stranícky klientelizmus.
Lepšia prístupnosť koaličných straníkov k verejným peniazom môže byť spôsobená viacerými príčinami. Jednou z nich je zvýhodnený prístup k informáciám o programoch, keďže oficiálne stránky úradov sú v tejto oblasti často veľmi slabé a poloprázdne. A tak sa pomocou prepojenia lokálnej a centrálnej moci cez poslancov a stranícke štruktúry môžu dozvedieť o programoch skôr a dostať viacej informácii. Nejasný a vágny rozhodovací proces je ďalšou možnosťou, ako legálne zvýhodniť vybrané obce na príkaz straníckych centrál či zásluhou demižónov.
Stranícky klientelizmus nie je na Slovensku nový, stretávali sme sa s ním aj počas Dzurindových vlád. Tie zaviedli fiškálnu decentralizáciu, ktorá začala objektívne rozdeľovať desiatky miliárd korún. Nedokázali však vybudovať dostatočne objektívny a transparentný proces rozdeľovania peňazí, ktoré si ponechali pod kontrolou. Je čas pokročiť ďalej a čo najskôr uskutočniť zásadné zmeny v systéme udeľovania dotácii. Inak bude o tri roky potrebné pri hodnotení pôsobenia Ficovej vlády konštatovať, že v oblasti transparentnosti verejných financií sme zažili nie pokrok, ale stagnáciu až úpadok.
Autor: Emília Sičáková-Beblavá (Autorka pracuje v Transparency International Slovensko)
