Západní politici boli vyvedení z miery pri pohľade na septembrové video bin Ládina. Najobávanejší terorista sveta bol na jeho záberoch akýsi iný, a nebolo to len tým, že nedržal v ruke kalašnikov či nesedel so svojimi spolubojovníkmi pred kulisou afganských kopcov. Jeho tmavá brada bolo to, čo mnohých iritovalo. Nie je on chorý, je to vôbec on, prečo má odrazu takú tmavú bradu? pýtali sa politici. Jeho tmavá brada bola naozaj tajuplná a až islamológovia poodhalili jej význam. Salafisti si farbili bradu pri vyhlásení vojny, bin Ládinova brada bola zrejme čosi ako vojnový signál Západu.
No i tak toto vysvetlenie nedávalo hneď zmysel, al-Káida predsa vojnu so Západom už dávno vedie, tak aký nový boj. Dnes sa začína pomaly rozjasňovať a nie jeden politik sa pýta, čo ak mal Bin Ládin na mysli Pakistan.
V lete, keď sa prezidentovi Mušarrafovi podarilo zlomiť odpor radikálnych islamistov, ktorí sa zabarikádovali v islamabadskej Červenej mešite, bolo už vo vzduchu cítiť nárast chuti po pomste. Koncom leta nasledovala séria krvavých atentátov na členov pakistanských bezpečnostných jednotiek, a najmä protiteroristickej elitnej jednotky SSG. Na pohraničných územiach s Afganistanom sa vyostrili zrážky medzi pakistanskou armádou a teroristami, ktorí tam od útoku spojencov na Afganistan našli svoje nové pôsobisko.
Bez prehľadu
Mušarraf mal všetky tieto výstražné signály brať omnoho vážnejšie, ale zaujatý novými voľbami ako i rokovaniami so svojou politickou oponentkou Bhuttovou stratil vo veci prehľad. Ako správny diktátor odrazu nevedel, ktorý nepriateľ je horší a proti ktorému treba skôr zakročiť, proti islamistom, Bhuttovej alebo demokratickým silám. Nuž to vyriešil spôsobom hodným diktátora, vyhlásil výnimočný stav, rozpustil parlament v nádeji zabiť tri muchy jednou ranou.
