Kniha Andreia Makina Za času řeky lásky je odyseou troch sibírskych chlapcov. Český názov románu pôsobí nešikovne a gýčovo najmä vďaka prekladu. Kniha sa totiž v origináli volá Au temps du fleuve Amour a vo francúzštine je meno sibírskej rieky Amur totožné so slovom láska.
Spisovateľ Andrei Makine sa narodil v Novgorode v roku 1957 a detstvo prežil na Sibíri, prvé básne však začal písať po francúzsky. A pokračoval poviedkami a románmi. Osvojil si túto reč ako spisovateľský jazyk. Môže za to jeho stará mama, Francúzka, čo sa ocitla v Rusku a po francúzsky hovorila aj so svojím sibírskym vnukom. Na francúzsky príťažlivé, vzdialené a delikátne témy.
Andrei Makine v roku 1987 odišiel z Ruska a usadil sa v Paríži. O jeho romány písané po francúzsky však vydavatelia nemali záujem. Hovorí sa, že prerazil až vtedy, keď ich začal vydávať za preklady z ruštiny.
Po slovensky vyšiel v roku 2001 román Spoveď padlého zástavníka.
Do kina
V časoch rieky Amur je tradične vyrozprávaný ruský román. Andrei Makine je vtipný rozprávač, romantický básnik. Námetom románu je dospievanie. Kniha je predovšetkým pre mladých čitateľov. Nie však pre dnešnú mladú generáciu, ale pre tých, ktorí mladosť prežívali spolu s Belmondom. Práve svet jeho prvých komédií (Muž z Ria či Muž z Acapulca) pohltí sibírskych divákov v kine Červený október a zásadne ovplyvní život troch chlapcov z dedinky Svetlá. Príbeh preto očarí najmä tých, ktorí fenomén "mladý Belmondo" zažili na vlastné oči, pocítili na vlastnej zimomravej koži filmového diváka.
Miestami je román trochu sentimentálny a gýčový - celkom v duchu francúzskych komédií.
Traja sibírski chlapci s prezývkami Juan, Samuraj a Utkin z dedinky Svetlá putujú každý voľný deň tajgou. Pripnú si snežnice a pod stromami, v ktorých vybuchuje zmrznutá miazga, putujú do Nerlugu. Najbližšieho mesta vzdialeného 37 kilometrov. Do kina. Za Belmondom.
Cesta vedie popri zamrznutej rieke Olej neďaleko trestaneckého tábora. Ktovieakým zázrakom sa dobrodruh, špión a kaskadér Belmondo dostal až na Sibír, do krajiny gulagov, do kina na Leninovej triede. Objavuje sa hneď po žurnáloch s hrdinami socialistickej práce. A prináša slová a obrazy. Jediný výraz, ktorý počul Juan v súvislosti s láskou, bolo "robiť to". "Urobil som ju, he he! Tú krpatú Jakutku," chváli sa chlap v jedálni.
