a po mediálnom výprasku takpovediac v živom telemoste, tak to nemá so starým známym Mečiarom naozaj nič spoločné. Tomu sa hovorí vypĺznutie a debakel.
Zoči-voči „hlasom z regiónov“ (Kramplová) sa Mečiar hladko zmieril s faktom, že vyviesť stranu z vlády je o čosi ťažšie ako miliardu z pozemkového fondu. Štátne funkcie a sociálne istoty po ôsmich rokoch pôstu sú argument, proti ktorému sa nedá vzoprieť. Takže už na predstavenstve urobili jednomyseľné „rozhodnutie pre občana“ (Urbáni), ktorého obsahom je bezprecedentná potupa. (Jediný známy podobný prípad, keď strana zostala v koalícii, je zo Slovenska, keď Dzurinda odvolal Hamžíka, to však mala koalícia ústavnú väčšinu aj bez SOP, takže premiér veľa neriskoval.)
