V rovnaký deň, ako Ústavný súd vyniesol nález o interrupciách, rozhodol aj o tom, že parlament porušil ústavu, keď niekoľko rokov odkladal účinnosť časti zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá sa týkala vyplácania štrnásteho platu sudcom.
Hoci kompletné odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je ešte k dispozícii, podstata je jasná – parlament, ktorý najskôr štrnásty plat pre sudcov zaviedol, ale jeho vyplácanie neustále odkladal, tým siahol na ich ústavou garantovanú nezávislosť a spochybnil princíp právneho štátu.
Rozhodnutie súdu nie je nijako prekvapujúce, napokon, nepatrí sa jednou rukou peniaze niekomu dať a druhou ich hneď brať. Ani vtedy, keď ide o sudcov a ani vtedy, keď si o práci viacerých z nich možno celkom oprávnene myslieť, že si nezaslúžia ani jeden mesačný plat, a nieto ešte o dva platy viac, ako je mesiacov v roku. Posledným príkladom môže byť sudca, ktorý podľa reportáže televízie Markíza odôvodňoval svoje rozhodnutie aj neexistujúcim zákonom. Sudca to síce po zverejnení poprel, ale niet relevantného dôvodu v tomto prípade televízii neveriť. Napokon, takýto postup sudcu by nebol prvým.
Tak či onak, Dzurindovej vláde a Hrušovského parlamentu možno po tomto rozhodnutí Ústavného súdu udeliť ďalší oficiálny čierny bod za nerešpektovanie ústavy. Otázka však znie, čo ďalej? Isto, sudcovia sú už nedočkaví a netreba sa tomu veľmi čudovať, keďže riešia vlastnú finančnú otázku. Prvé vyhlásenia zástupcov súdov prišli krátko po oznámení rozhodnutia Ústavného súdu a zneli tak, že vraj by sa mal štát zachovať veľkoryso, hneď a dobrovoľne im vyplatiť štrnáste platy spätne od roku 2002 až do roku 2006.
