za to ešte musieť platiť - daň za to, že pozemok vlastní. Povedané na rovinu, ide o štátne výpalníctvo.
Netreba opakovať vyjadrenia viacerých ústavných právnikov či opozície, ktorá už zbiera podpisy pod podanie na Ústavný súd, aby aj on vyhlásil, že štát v tomto prípade prekročil svoje právomoci vytýčené ústavou. Akékoľvek iné rozhodnutie súdu vôbec neprichádza do úvahy - prípad je jasný ako facka a nedá sa spackať. Hlavne preto, lebo okrem košického súdu existuje aj súd v Štrasburgu.
A ten je dostatočnou výstrahou aj pre ústavných sudcov, aby si dobre rozmysleli, aký verdikt vynesú pri ochrane základných práv a slobôd ľudí. Nevedno, čo sa stane, ale je jasné, čo by sa stať nemalo. Po poriadku. Prezident by nemal zákon podpísať, ale vrátiť ho parlamentu na opätovné prerokovanie. Nemal by ho podpísať ani po opätovnom schválení, keďže zákon môže byť publikovaný a účinný aj bez jeho podpisu.
Ústavný súd by nemal odmietnuť podanie skupiny poslancov o nesúlade zákona s ústavou a nemal by nevydať rozhodnutie o pozastavení jeho účinnosti. Prirodzene, nemal by neskôr rozhodnúť, že zákon je s ňou v súlade. A, samozrejme, nemalo by sa stať to, aby štát podľa tohto zákona postupoval. Dá sa to, ak sa vopred slušne s dotknutými majiteľmi dohodne a vyrovná. Čudný zákon má byť síce až poslednou možnosťou, ako ľuďom siahnuť na ich majetok, otázne však je, či v tomto sociálnodemokratickom štáte a marazme nebude možnosťou prvou.
