zrozumiteľný.
Často totiž vídam situácie, keď cudzinec žiada čašníka, aby mu bližšie vysvetlil, čo to vlastne bude konzumovať, keď si objedná, povedzme, „cmundu“. Po čašníkovom vysvetľovaní si cudzinec vyžiada ešte čas na rozmyslenie, počas ktorého zvedavo sleduje obsah tanierov, ktoré iní čašníci roznášajú k iným stolom. Nakoniec si vyberie jedlo, prstom ukazujúc na tanier konzumenta pri vedľajšom stole. Je to iste vzrušujúce, veď je v neznámej krajine, ktorej jazyk ani kuchynské špeciality nepozná.
Ani našinec to však v našej reštaurácii nemá ľahké. Najmä v luxusnej s medzinárodnou kuchyňou. Súčasťou luxusu je totiž „prešpikovať“ – ako ináč, veď sme v kuchyni – slovenské výklady exkluzívnych názvov jedál „exotickými“ slovami. Ony vlastne ani nie sú exotické. Sú to väčšinou doslovné prepisy cudzojazyčných názvov rozmanitých prísad, omáčok, olejov. Pôsobia tak iba vďaka svojmu umiestneniu uprostred slovenčiny.
Napríklad čo poviete na Ustricové vichyssoise? Je to „chladená zemiakovo-pórová polievka s čerstvou ustricou, chlebovými croutons a chrumkavými toastami“. To „croutons“ nie je nič iné, iba krutóny, teda opečené drobné kúsky chleba. Alebo máte chuť na „listové šaláty so cherry paradajkami a acetom balsamicom“, teda octom z hroznového muštu, ako tvrdí slovník? Potom aký je rozdiel medzi balzamikovým octom a „hrozienkovým vinaigrette“, ktorý zostavovateľ jedálneho lístka avizuje pri inom jedle o dva riadky nižšie. „Vinaigrette“ je po francúzsky ocot, ak je hrozienkový, bude to buď už známe „aceto balsamico“, alebo azda iná kyslá zálievka so sušenými hrozienkami?
