útrob „štedrosti“ a „dobrej nálady“. Stánočky a medovníkové chalúpky ako z rozprávky. Nikde však nevidím nápis „Zisk z predaja venujeme bezdomovcom alebo sirotincom, alebo... alebo“. Škoda.
V obchodných domoch by nemusela prebiehať paralelná akcia – za maškary preodetí študenti hrkajúci škatuľkami „Na opustené deti“. Teraz alebo nikdy! Nie, tu pod stánočkami sa predávajú šáločky s nápisíkmi „Šéfova káva“ a citlivo na rod aj „Šéfkina káva“, potom ešte „Tu šéfujem ja“ a potom ešte „Káva pre veľmi dôležitú osobu“. Oceňujem, že sa použil slovenský ekvivalent VIP (very important person). Idem ďalej.
V kvetinárstve vidno, že jazyk má okrem pravidiel aj svoju pôvabnú nelogickosť. Vianočný stromček totiž vôbec nemusí byť malý, napriek tomu, že má zmenšujúcu koncovku –ček. Dokonca nemusí byť ani strom. Môže to byť čosi omotané guľami, mašľami, trblietkami, lepidlom a drôtikmi do takej miery, že by bolo presnejšie hovoriť o „vianočnom ihlane“. My však máme radi tradície, nie?
Akosi som vyhladla. Zabočím do svojej obľúbenej reštaurácie. Konzumujem „predčasného“ vianočného kapra. Ako inak, veď na Štedrý deň má reštaurácia zatvorené.
Takmer sa zadusím kosťou, pretože pokoj, ktorý mám v prázdnom priestore iba v spoločnosti dvoch čašníkov, preruší predvianočný „poreštauračný“ (podľa vzoru „podomový“) predavač parfumov. Bez okolkov vyloží na pult vedľa môjho taniera zaručene pravých Kenzov a Gucciov a strieka hlava–nehlava v úsilí presvedčiť rozpačitý personál, že je to výhodný vianočný darček. „Bez obalu za päťsto, s obalom za sedem kíl, čo?
