musí zmenená situácia premietnuť nielen na cenovkách, ale aj pri tvorbe rozpočtovej politiky.
Okrem zníženia transakčných nákladov a vyššej cenovej transparentnosti medzi výhody vstupu do menovej únie patrí aj zníženie rizika menových turbulencií, stabilizácia dlhodobých úrokových sadzieb a v dlhodobom horizonte aj posilnenie obchodu. Nielen Národná banka a Medzinárodný menový fond sa preto zhodujú, že euro prispeje k rýchlejšiemu rastu.
Skončí sa kurzové scvrkávanie exportných tržieb (pre posilňujúci sa kurz koruny), no v horších časoch nebude možné počítať ani s priaznivým stimulom exportu cez možné oslabenie. Za zníženie transakčných nákladov a kurzovej neistoty firmy zaplatia potrebou väčšej efektívnosti a pružnosti. Náklady na zmeny IT systémov budú príležitosťou na modernizáciu, ktorá zvýši produktivitu.
Najmä v dlhodobom horizonte výhody eura prevyšujú nevýhody, na čele ktorých stojí strata samostatnej menovej politiky a hrozba neprimerane nižších úrokových sadzieb, než by boli pri rýchlom raste vhodné. Riziko nezladeného vývoja cyklov na Slovensku a celej eurozóny nie je pre veľkú obchodnú previazanosť s Európskou úniou také horúce. Prípadné asymetrické, pre Slovensko špecifické šoky, ktoré by menová politika Európskej centrálnej banky nemohla zohľadniť, sú podľa viacerých akademikov zriedkavé.
Zvýšenie cien z dôvodu zaokrúhľovania po prijatí eura by sa malo prejaviť na inflácii rádovo do 0,3percentného bodu. Podľa štatistických štúdií bolo vnímané zvýšenie cien pre údajnému „teuru“ v starých členských krajinách preukázateľné najmä dôsledkom europesimizmu a vyššej citlivosti na zaokrúhľovanie nahor. Za očakávanú vyššiu infláciu bude viac zodpovedný silnejší slovenský rast než prechod na euro.
Na menej hmatateľné nevýhody (strata ventilov výmenného kurzu a samostatných úrokov, hrozba špecifických šokov) sa nedá pripraviť lepšie než flexibilnou a zreformovanou ekonomikou, ale aj akcieschopnou rozpočtovou politikou. Ďalšie úsilie o rozpočtové úspory tak na prahu prijatia eura nie je možnosťou, ale nevyhnutnosťou, rovnako ako udržanie doterajších protrhových reforiem. Aj niektorí zo starých členov únie sa presvedčili, že spoliehanie sa na euro ako všeliek na zanedbávané domáce neduhy sa nevypláca.
Kým príspevok Slovenska k menovej politike Európskej centrálnej banky bude zodpovedať pohľadu na mapu, bezprecedentne vzrastie význam rozpočtovej politiky. Tá zostane jediným domácim nástrojom pre makroekonomickú stabilizáciu. Nedávna kritika európskych predstaviteľov na adresu slovinského rozpočtu, proinflačne uvoľneného v období rekordného rastu, pripomína, že v eurozóne sa nebude dať vyhnúť učebnicovým poučkám, ktoré kážu vo verejných financiách šetriť v čase hojnosti (mať prebytky), aby v ťažších časoch bolo možné viac míňať. Kritika návyku na deficitné hospodárenie bez ohľadu na stav hospodárstva nevymizne, naopak, mala by byť ešte hlasnejšia.
Prežitkom budú po vstupe do menovej únie nielen reči o „rozpumpovaní“ ekonomiky vládnymi výdavkami, ale aj hrozby zvrátenia reforiem, bez ktorých by Slovensko o eure nemohlo ani snívať. Prijatie eura potvrdí kľúčovú úlohu práve tých reforiem, ktoré pomohli zlepšiť efektivitu a konkurencieschopnosť ekonomiky, zvýšili pružnosť trhu vrátane trhu práce. V prípade nádejného euroúspechu sú namieste očakávania ďalšieho zvýšenia slovenského ratingu.
Autor: Vladimír Vaňo (Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko)
