Kliknutím si otvoríte pdf
Stĺpček Matúša Kostolného
Lupiči a liliputáni
Je dobré mať dobrých novinárov. Na malom - priestore a v obmedzenom čase dokážu napísať, čo sa práve deje. Vo vláde, v spoločnosti, na svete. A potom je dobré mať Shootyho. Takmer bez slov a takmer okamžite dokáže to isté. Nakresliť. Rok 2007 očami Shootyho bol znovu plný bizarných postavičiek našej politiky. Oproti tým predošlým bol predsa len iný. I keď ho Shooty stále kreslil drsne, vtipne a inteligentne. Najčastejšie maľoval premiéra Roberta Fica. Po kauze pozemky, kde štát prišiel o miliardu korún, ho spolu s koaličným partnerom Vladimírom Mečiarom, začal kresliť v lupičskom. S čiernou maskou na tvári. S ňou, či bez nej - stále bez úsmevu. Celým rokom sa vinie motív nemohúcnosti. Akéhosi odovzdaného prizerania sa, čo sa to s nami deje. Fico oberá plody, ktoré nedopestoval a vďaka tomu všetko kontroluje z rebríka. Lídri opozície sú na jeho kresbách ako liliputáni snažiaci sa spútať Gulivera a think-tank slovenskej krčmy ešte stále nadáva na Dzurindu a jeho reformy. Nezvyčajne často tiež kreslil skinheadov a iných extrémistov, ktorí vyliezli spod zeme a v atmosfére, ktorú udáva vláda, sa začali ozývať hlasnejšie ako tomu bolo v minulosti. So Shootym sa ten rok dal prežiť. A dokonca s úsmevom.
