namenaní, to všetko a mnohé iné, prirodzene, ku koloritu takýchto osláv patrí.
Slovensko oslavuje Deň vzniku Slovenskej republiky ako štátny sviatok štrnásty raz. Tak to určil koncom roka 1993 zákon a zákony treba rešpektovať. Keby parlament určil za Deň vzniku Slovenskej republiky povedzme 1. apríl, krajina by slávila v tento deň, pretože zákony je potrebné naozaj rešpektovať. Samozrejme, parlament môže za štátny sviatok určiť ktorýkoľvek iný deň - v súvislosti s Dňom vzniku by bol najlepší 1. október, keď nadobudla účinnosť ústava.
Aj s tými článkami, ktoré sú nepochybne znakmi suverénneho a samostatného štátu, či už tie, ktoré zriadili emisnú banku alebo vytvorili samostatné colné územie. Možno to povedať aj tak, že Slovensko sa 1. októbra 1992 oddelilo od spoločného štátu Čechov a Slovákov a uplatnilo si tak právo slovenského národa na sebaurčenie v praxi. O tri mesiace skôr, ako prišlo k oficiálnemu zániku ČSFR a následnému okamžitému vzniku Českej republiky. Dňom 1. októbra 1992 bola situácia už jednoducho taká, že kým na Slovensku platila Ústava Slovenskej republiky, v Českej republike platila stále Ústava ČSFR. Vtedy to prekážalo málokomu, je preto pozoruhodné, že to mnohým prekáža ešte dnes.
Akosi sa nepatrí hovoriť o tom, že Slovenská republika nevznikla 1. januára 1993, ale o tri mesiace skôr. Nevedno prečo, lebo na súčasnom stave to aj tak nič nezmení, nič z toho nevyplýva a 1. január môže zostať a zostane Dňom vzniku Slovenskej republiky aj naďalej. Nepatrí sa hovoriť o tom, že v uliciach sa oslavuje príchod nového roka a nie vzniku krajiny, ako to predstierajú politici bez ohľadu na stranícke tričká. Nepatrí sa však ani zabúdať na to, že sa napriek požiadavkám neuskutočnilo referendum o rozdelení spoločného štátu, aj keď jeho výsledok by vzniku dvoch republík hlavne vzhľadom na odlišnosť vtedajších politických reprezentácií beztak nezabránil.
