Lolobrigida, Masina, Aguilera sú však tri slávne ženy, ktorých priezviská sa v slovenčine frekventovane skloňujú nie s príponou –ová, ale podľa zakončenia, tak ako všeobecné podstatné mená, teda podľa vzoru žena. Už dávno sa chodilo na filmy s Lolobrigidou, v Perinbabe ste aj tieto Vianoce mohli vidieť Masinu a v rádiu počúvate Christinu Aguileru.
Takéto skloňovanie vzbudzuje rozpaky, neistotu, ale prináša aj poznanie novej možnosti jazyka. Konečne máme aj takú podobu ženského priezviska, v ktorej sa – podľa prevládajúcej mienky – nevyjadruje, že je žena vlastníctvom muža (-ová). Nová možnosť však spätne pôsobí na „staré“ možnosti a pravidlá.
Tie nateraz odporúčajú vo všeobecnosti tvoriť od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na –a ženské priezviská príponou –ová (Varga – Vargová, Csóka – Csóková). Výnimkou sú mená „známych umelkýň“, pri ktorých pravidlá odporúčajú aj možnosť nechať ich v neprechýlenej podobe (Lolobrigida, Masina, Kinski, Cardinale).
