zaj dobre. Ako by to bolo čosi úplne normálne.
Mečiar bol plný elánu a nápadov. Nielen v intenciách strany Smer, ale aj vlastných. K návrhu nového tlačového zákona smerom k novinárom napríklad poznamenal: „Malo by existovať niečo, čo by vám dávalo osvedčenie o tom, že ste novinári, mali by ste mať svoju komoru, ktorá by posudzovala etické prešľapy, rozhodovala, komu to ostane, komu nie, lebo dneska novinár je každý, kto má v ruke mikrofón,“ vyhlásil.
Zároveň však opatrne dodal, že zatiaľ nie je rozhodnutý, či poslanci za HZDS podajú v tomto zmysle pozmeňujúci návrh. „Rozmýšľame, do akej miery podávať tieto návrhy, aby podstata tohto zákona ostala priechodná,“ konštatoval. Rozumne.
Návrh tlačového zákona patrí pod osobnú gesciu ministra kultúry Mareka Maďariča a ten si už dokáže ustrážiť jeho znenie. Tak, aby sa proti návrhu nepostavil okrem vydavateľov, ktorí sú zo známych dôvodov už proti, aj Slovenský syndikát novinárov, ktorý návrh podporuje, respektíve s ním súhlasí. Nemožno v tejto súvislosti nespomenúť prácu Mariána Leška (SME 11.1.), ktorý urobil presne to, čo mal urobiť syndikát či vydavatelia.
Isteže, fantázia vládnej koalície je veľká, politická vôľa bezhraničná a tak zmeny v návrhu tlačového zákona nemožno vôbec vylúčiť. Dajú sa dokonca predstaviť. Napokon, povedané slovníkom Vladimíra Mečiara, dneska je novinárov oveľa viac ako mikrofónov. Prípadné zmeny v návrhu, samozrejme, nebudú celkom isto nasmerované k slobode médií, ale naopak, k jej potláčaniu.
