atelefonovala priateľka: „Počúvaj, zistila som, že som asi veľmi stará, pretože mne by sa to nemohlo stať.“ „Čo?“ vravím so zalepenými očami. „Napísať Lollobrigidu s jedným l. Utkveli mi v mysli plagáty, na ktorých bolo vytlačené jej meno, chodila som na všetky jej filmy.“ Hneď som vedela, o čo ide. „Nie, počkaj, jej filmy síce ja už tak dobre nepoznám, ale meno som odpisovala z pravidiel.“ Už v nich aj listujem a naozaj. Odpísala som to zle.
Utešiť ma mohlo iba zistenie z internetu, že takej chyby sa dopúšťajú aj iní, dokonca aj odborníci. Slabá útecha, keď človek nabáda iných, aby sa usilovali byť presní a overovali si informácie v encyklopédiách a slovníkoch. Ako v mnohých prípadoch aj tu sa dá nájsť dôvod, prečo sa to stane. Okrem nepozornosti pôsobí aj spontánny tlak grafickej sústavy príslušného jazyka, ktorý sa v konečnom dôsledku prejavuje v tom, že sa domácemu systému preberané cudzie slová prispôsobujú (billboard v angličtine – bilbord v slovenčine). Ako príklad mi môžu poslúžiť aj také slová, ako „darvinistický, darvinovec, darvinovský“ (Slovník súčasnej spisovnej slovenčiny, Bratislava, 2006, s. 555), ktoré sú síce odvodené od mena anglického prírodovedca Ch. R. Darwina, no ako zdomácnené slová sa kodifikovali s obyčajným „v“, nie s dvojitým „w“.
