Jedni plačú, druhí sú nazlostení, a všetci spoločne stoja v daždi pred fabrikou firmy Nokia v Bochume, kde z posledných síl bojujú o svoje už i tak prehrané pracovné miesta. Scény, akých Nemecko zažilo v posledných rokoch niekoľko.
Firmy, ktoré tam produkujú, strácajú na konkurencieschopnosti a sú nútené meniť svoje pôsobisko. Ich cesty vedú obyčajne smerom na východ, v niektorých prípadoch na ten celkom vzdialený a v niektorých na ten celkom blízky. Nokia odchádza do Rumunska a v jej bochumskej fabrike príde o prácu vyše dvetisíc Nemcov. Politici sa tvária byť pripravení zabojovať, no Nokia akékoľvek diskusie odmieta. V Rumunsku už bežia prvé pásy, niet čo meniť. Na odchode Nokie už asi nie, na našom vnímaní takýchto presunov treba zmeniť všeličo.
Lacný východ
Všeobecne platí, tí na východe sú lacní. Prácu, ktorú Nemec urobí za osemsto eur, urobí Poliak, Slovák, Maďar za polovicu, Rumun už len za tretinu. Čert bol Nemcom dlžný rozšírenie únie o tieto lacné pracovné sily, je počuť nie len v uliciach Bochumu.
Firmy však z Nemecka neodchádzajú bezpodmienečne z dôvodu vysokých nákladov na pracovné sily. Znalci tvrdia, že v prípade Nokie ide len päť percent výrobných nákladov na platy zamestnancov. Ak dnes Nokia opúšťa Nemecko, tak aj preto, lebo sa stalo nezaujímavé z hľadiska daňovej politiky. To je však téma, o ktorej zodpovední politici neradi diskutujú, jednoduchšie je krútiť sa okolo hodnoty rumunského robotníka.
A ešte krajšie je krútiť sa okolo dotácií, ktoré nové členské krajiny odsávajú zo spoločnej európskej kasy. Len za rok 2008 dostane Rumunsko na zlepšenie infraštruktúry tri miliardy eur. Do európskej pokladnice najväčším dielom prispievajú Nemci, ak to pritiahneme za vlasy, vzíde z toho, že za nemecké peniaze sa rozvíja, stáva atraktívnejším Rumunsko a ostatný východ, aby napokon mohol Nemcom likvidovať ich pracovné príležitosti. Tú úniu bol Nemcom dvakrát čert dlžný!
