Slovenský experimentálny hudobník Ján Boleslav Kladivo v rozhovore s ďalším slovenským experimentálnym hudobníkom Júliusom Fujakom povedal: "Na matematike je fascinujúce to, že vytvárate, ...
Slovenský experimentálny hudobník Ján Boleslav Kladivo v rozhovore s ďalším slovenským experimentálnym hudobníkom Júliusom Fujakom povedal: "Na matematike je fascinujúce to, že vytvárate, respektíve objavujete pravidlá, ktoré v danej chvíli nemajú žiadne praktické použitie. O sto rokov príde niekto, kto zoberie tieto pravidlá a uplatní ich na niečo hmotné, a na svete je vynález, bez ktorého ľudia už ďalej nevedia žiť. Celá naša elektronická éra bola kedysi zámotkom rozvíjajúcej sa matematiky."
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Obzvlášť vzrušujúce je o tomto uvažovať v takých krajinách, kde výskum, veda, umenie sú považované za darebnosti. Dá sa to pochopiť: človek, hoci sa rád odvoláva na svet ideí a fantázie, predstavivosti nakoniec aj tak nedôveruje a čo nemôže vidieť, ohmatať, odmerať, odvážiť a speňažiť tu a teraz, to bude považovať za zbytočnosť.
Tu a teraz? Mystici Východu i Západu by možno zajasali: civilizácia hádam ešte nikdy nebola natoľko ponorená do tu a teraz ako v súčasnosti. Nikdy? Veď predsa veci, ktoré si žiadali dlhodobejší vývoj, nemali šancu ani predvčerom a nebudú ju mať ani pozajtra. Géniovia a rojkovia v "každej súčasnosti" boli považovaní za chudákov, bláznov a povaľačov.
A tak to asi bolo a je naďalej v poriadku. Ich výmysly dokázali pochopiť a plnšie využiť až nasledujúce (že by zrazu aj múdrejšie?) pokolenia. Viď Nikola Tesla.
T. A. Edison vtedy a tam nepotreboval Teslovu tvorivosť, ale jeho poslušnosť. Edisonovi záležalo len na takých objavoch, ktoré produkujú zisk okamžite, v jeho súčasnosti. Posmrtnú slávu mal zrejme na háku. Biznis bol preňho dôležitejší, za to ho naozaj nemožno kritizovať. A ako správy biznismen sa obával rizika. Rizika sa bojíme všetci. Akiste aj preto už celé tisícročia nie sme schopní vyliezť z Platónovej jaskyne. Na druhej strane: čo by sme robili vonku, v takom prívale svetla? Asi by sa ukázalo, že to, čo bolo užitočné v prítmí, je v dennom svetle nepoužiteľné.
Užitočná prítomnosť
Rýchlosť a zisk sú siamské dvojčatá - to sme už stihli pochopiť. My, rukojemníci informačného mraveniska. Kto sa rúti, bude v správnom čase na správnom mieste. Čože bude - je! Pretože rýchlosť je pokus o "natiahnutie" prítomnosti.
Nuž a kto má dukátov dostatok, môže sa rútiť rýchlejšie, môže nadobudnúť rozsiahlejšiu prítomnosť ako ostatní, a prísť tak k ďalším štrngotajúcim mešcom. Alebo havarovať. Ale to predsa nevadí: veď kto na to má, toho aj zo záhrobia prinavrátia. A ešte ho aj vylepšia tak, aby bol rúčejší ako zamladi.
Veľa toho o poslaní zisku neviem, no predstavujem si, že zisk má človeku buď zútulniť starobu, alebo zabezpečiť potomkov. Tak teda neplatí, že sme ponorení v tu a teraz? Časťou svojej mysle - nech už akokoľvek placho a ťarbavo - predsa len sa upriamujeme na onú chimérickú, rozkolísanú, nejednoznačnú budúcnosť?
Užitočnosť toho, čo robíme, účelnosť predmetov a pravidiel, ktorými si pomáhame, však posudzujeme cez optiku prítomnosti. Nemôžeme za to a nemôžeme inak. Samozrejme, veď nie sme jasnovidci. A veríme, že dnešné statky a zisky sú vstupenkou do pohodlnej budúcnosti. No a tým, ktorí sa spomedzi nás priveľmi načahujú za budúcnosťou, odopierame podporu, pretože skadiaľsi vieme, že sú to zbytoční ľudia, a radšej ich za nohavice sťahujeme späť, dole, k nám, sem, do dusna súčasnosti. Ani na okamih si nemyslíme, že z ich hier a táranín môže vzísť niečo, bez čoho život ďalších generácií nebude mysliteľný. Hoci privádzame na svet deti, zaoberanie sa budúcnosťou považujeme za zbytočnosť. Lebo aj tie deti plodíme asi len preto, aby nám pomohli zahnať dlhú chvíľu tu a teraz - po nás potopa.
