ým rozkrádaním akcií, komplot je i položenie bomby do metra. Komploty vždy boli a budú, niektoré zapadli bez toho, aby si to niekto všimol, iné mali úspech, ale vo všeobecnosti ich charakterizuje to, že sú limitované cieľom a oblasťou účinnosti. To, o čom sa hovorí, keď sa spomína syndróm komplotu, je všeobecné sprisahanie - podľa niektorých teológií má dokonca kozmické rozmery, podľa ktorého všetky či aspoň takmer všetky dejinné udalosti spôsobuje jedinečná, záhadná sila pôsobiaca z temnoty.
Toto je syndróm komplotu, o ktorom hovoril Popper, a škoda, že takmer nijakú pozornosť nevzbudila kniha Daniela Pipesa Temná strana dejín, ktorá vyšla v origináli s explicitným titulom Conspiracy (s podtitulom Ako bujnie paranoický štýl a odkiaľ sa berie). Kniha sa začína citátom z Metternicha, ktorý vraj povedal, keď sa dozvedel o smrti istého ruského veľvyslanca: "Čo tým chcel naznačiť?"
Je to takto: syndróm komplotu nahrádza náhody a dejinné kauzality jasným plánom, pochopiteľne zločinným a vždy okultným.
Mám dosť zdravého rozumu, aby som si uvedomoval, že odvolávaním sa na syndróm komplotu môžem vzbudiť podozrenie na svoju paranoju, v tom zmysle, že manifestujem syndróm, podľa ktorého verím, že všade existujú syndrómy komplotu. Ale stačí sa napojiť na internet a je to jasné. Sprisahancov sú celé zástupy a občas sa im podarí zaiskriť skutočne skvelým humorom z kategórie čara nechceného. Minule som natrafil na webovú stránku www.conspiration.cc/sujets/religion/monde_malade.jesuites.html < http://www.conspiration.cc/sujets/religion/monde_malade.jesuites.html> , kde sa nachádza dlhý text Le monde malade des jesuits (Svet zamorený jezuitmi), Revue Undercover 14, autor Joel Labruyére. Ako napovedá názov, ide o široký súhrn všetkých svetových udalostí (nielen súčasných), na ktorých nesie vinu univerzálne sprisahanie jezuitov.
Jezuiti v 19. storočí od pátra Barruela po časopis Civiltá cattolica a po romány pátra Brescianiho boli základnými inšpiračnými zdrojmi teórie o židovsko-slobodomurárskom sprisahaní a bolo logické, že im rovnakou mincou odplatili liberáli, mazziniovci, slobodomurári a antiklerikáli teóriou o jezuitskom sprisahaní, ktorá sa spopularizovala nielen niekoľkými pamfletmi či známymi knihami počnúc Pascalovými Provinciálmi, Giobertiho Moderným jezuitom či Micheletovými alebo Quinetovými spismi, ale aj románmi Eugéna Suea Večný žid a Záhady ľudstva.
