utvrdzujú v presvedčení, že spojenie „symbolická politika“ nemusí byť iba okrajové autorské spojenie, hodené len tak, ako sa vraví, „do pľacu“, ale že sa možno stane stabilnejšou súčasťou našej slovnej zásoby.
V článku zo spomínaného zdroja charakterizuje autor súčasnú slovenskú politiku ako symbolickú vzhľadom na skutočnosť, že jej záujem sa sústreďuje predovšetkým na symboly. Strany predkladajú návrhy normatívnej a deklaratívnej povahy na historické témy, prehodnocuje sa význam historických osobností, udalostí, rozhoduje sa o inštalácii sôch, búst a podobne.
Dnes, na prelome januára a februára nového roka už vieme, že pre politikov budú mať veľký význam aj relikvie, vlastne ich multiplikáty ako valaška či opasok. Vieme aj to, že Prešov sa chystá vyrovnať Riu, ba ho aj predbehnúť postavením nadrozmerného symbolu, ktorého posolstvá by sme mali kriesiť, prípadne budovať predovšetkým v tichosti vo svojich vnútrach. Ale veď my Ameriku nielen dobehneme, ešte ju aj predbehneme!
Keď je niečo „symbolické“, zaiste to súvisí so symbolom, ale ako vieme, symbol je znak, ktorý iba niečo zastupuje. Nejakú všeobecne uznávanú abstraktnú hodnotu. Aké sú vlastne tie abstraktné hodnoty, ktoré všeobecne uznávame? Máme na ne meradlo? Aký je pomer medzi „malichernými“ pätnástimi miliónmi na sochu a „úžasnými“ päťdesiatimi tisícmi darovanými opusteným deťom, s ktorými sa tiež symbolicky v podobe obrovského šeku pretŕčajú naši mecenáši pred kamerami v čase Vianoc?
