Situácia v Afganistane je zlá a NATO si nevie poradiť. Krajina sa spojencom vymyká spod kontroly.
Už dávno neprebiehala medzi členmi NATO taká živá korešpondencia, ako je to teraz. Generálny sekretár NATO Jaap de Hoop Scheffer vypisuje jednotlivým vládam členských krajín, aby nanovo prehodnotili svoju angažovanosť v Afganistane, šéf Pentagonu Robert Gates vyzýva ostatných ministrov obrany, aby pod Hindukúš poslali z personálneho i technického hľadiska všetko, čo majú k dispozícii.
Kanadská vláda, ktorá sa popri Američanoch, Holanďanoch najviac angažuje na nepokojnom juhu, podmieňuje zasa svoje zotrvanie na bojovom poli podporou ostatných členov. Ak ide o alianciu, musia všetci rovnakými silami bojovať a nie sa viezť na chrbte ostatných, zaznieva z radov pobúrených stratégov. Prichádza jar a v tomto období teroristi naberajú nový dych, aby sa spojencom podarilo odraziť ich útoky (ako sa po posledné jari nepodarilo ani raz), potrebujú vraj 7,5tisíca nových vojakov. Otázne však je, kde ich vziať.
Nikto tam nechce
Do Afganistanu sa nikomu veľmi nechce ísť, zvlášť do otvorených bojových operácií, a tak sa i posledná bezpečnostná konferencia v Mníchove niesla v znamení hľadania a nenachádzania. Pritom nemožno povedať, že by „kverulantom“, ktorí otáľajú s účasťou na otvorenom boji, nebol jasný význam Afganistanu. Všetci by v Afganistane radi zaznamenali úspech, no predstavy, ako ho dosiahnuť, sa v aliancii začínajú rozchádzať.
Už teraz tam je 43-tisícový kontingent s najmodernejšou technikou, akú má najväčšia vojenská aliancia sveta k dispozícii, a nevie si poradiť s povstalcami, ktorých nie je ani polovica a ktorí majú v rukách dvadsať rokov starú techniku. V poslednom polroku už raz Američania svoje rady pod Hindukúšom posilnili a výsledky nie sú nulové, sú mínusové. Dobre to nevyzerá už ani na dosiaľ pokojnom severe. Medzičasom tam natoľko stúpol počet teroristických útokov, že vojaci nestíhajú chrániť civilistov a civilné projekty, ale sú radi, ak sa im podarí uchrániť si vlastnú kožu.
