ším z nich je reč postavy, v ktorej sa refrénovito opakuje spôsob, akým Kazisvet začína svoje komunikačné vstupy: „Já, Kazisvět šestý, z Boží vůle král, hlava pomazaná...“ Odhliadnuc od zosmiešňujúcej funkcie využitej pri postave Kazisveta, zdôrazňovanie osoby panovníka bolo v príslušných historických obdobiach bežné. Kráľ si nehovoril iba „ja, kráľ“, ale dokonca aj „my, kráľ“. A hovorieval aj „moja šľachta“, „moji poddaní“, „môj dvor“, „moje kráľovstvo“. Všetko, čo mu patrilo, o čom rozhodoval, bolo jeho.
V starej českej rozprávke Princezná so zlatou hviezdou na čele, ktorá už tradične patrí do vianočného televízneho archívu, sa prostredníctvom postavy kráľa Kazisveta zosmiešňuje arogancia moci. Režisér na to využil niekoľko prostriedkov, ale asi najsilnejším z nich je reč postavy, v ktorej sa refrénovito opakuje spôsob, akým Kazisvet začína svoje komunikačné vstupy: „Já, Kazisvět šestý, z Boží vůle král, hlava pomazaná...“ Odhliadnuc od zosmiešňujúcej funkcie využitej pri postave Kazisveta, zdôrazňovanie osoby panovníka bolo v príslušných historických obdobiach bežné. Kráľ si nehovoril iba „ja, kráľ“, ale dokonca aj „my, kráľ“. A hovorieval aj „moja šľachta“, „moji poddaní“, „môj dvor“, „moje kráľovstvo“. Všetko, čo mu patrilo, o čom rozhodoval, bolo jeho.
Ešte jeden postreh z rozprávky: keď to bol dobrý kráľ, tak zdôrazňovanie vlastnej osoby prostredníctvom osobného zámena „ja“ či privlastňovacieho zámena „môj“ tak veľmi neprekážalo. Zlý kráľ sa však upriamovaním pozornosti na svoju osobu stával ešte horším. Zámená „ja“ a „môj“ sú teda v kontexte zradné napriek tomu, že ich významy sú jasné.
