Čo sa u nás dialo pred šesťdesiatimi rokmi, už takmer nikoho nezaujíma. Škoda. Veď februárové udalosti z roku 1948 nielenže ovplyvnili život dvoch generácií, ale ich tieň sa dosť prekvapujúco odráža aj v súčasných pomeroch.
Päť rokov pred februárovým pučom, uprostred druhej svetovej vojny zazneli z londýnskeho rozhlasu Benešove slová: "Po prevrate u nás sa už nevrátime k niekdajšiemu systému straníckemu, ale vybudujeme po tejto stránke republiku novú, konsolidovanejšiu, ľudovejšiu, demokratickejšiu, jednotnejšiu a vlasteneckejšiu - zriadime nový systém pozostávajúci len z troch strán: strany ľavej, ako sa obyčajne hovorilo doteraz, strany centra a strany konzervatívnej. Pred vojnou, keď sa niekomu niečo v štáte nepáčilo, keď mal nejaké zvláštne osobné či triedne tendencie, ambície, alebo sa dostal do sporu s vlastnou partajou, hneď začal pripravovať založenie strán nových. Vravelo sa tomu demokracia a bola to anarchia. S tým musí byť v novej republike koniec."
