Hort sa bráni tým, že požiadavka, aby tlmočníkom bol jeho syn, prišla z talianskej strany, čo však nie je argument, ale iba výhovorka. Zariadiť veci tak, aby pozvanie hoci aj zo zahraničia prišlo pre konkrétnu osobu, totiž naozaj nie je problém.
Milan Hort po zverejnení kauzy uhradil časť sumy, ktorú parlament agentúre zaplatil, svoju chybu uznal aj oľutoval. Čo je na tunajšie pomery aj dosť, keďže ústavní činitelia sa v podobných prípadoch zväčša správajú podľa známej rady doktora Plzáka – zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať. Práve preto bude rozhodnutie výboru veľmi zaujímavé, obzvlášť po tom, ako nedávno rozhodol v súvislosti s podozrením o zneužívaní služobných áut ministrom spravodlivosti Štefanom Harabinom a ministrom zahraničných vecí Jánom Kubišom. Kým v prípade Jána Kubiša išlo o používanie služobného auta jeho manželkou, v prípade ministra Harabina išlo aj o používanie tzv. dispozičného vozidla jeho synom tiež na cestovanie do školy. Výbor v ani jednom z týchto prípadov nerozhodol, že ku konfliktu záujmov prišlo.
V čase uzávierky rozhodnutie výboru ešte nebolo známe. V prospech Horta môže byť okrem zaplatenia časti nákladov aj to, že ide o prípad z roku 2006. Hort však bol na pracovnej ceste na rovnakom mieste aj v minulom roku a tu už informácie o jeho tlmočníkovi nie sú k dispozícii. Ak by však ním bol opäť jeho syn, asi by to už bolo známe aj vyplatené. Takže, keď podpredseda parlamentu išiel na rovnakú cestu v minulom roku už bez syna, vypovedá to skôr v jeho prospech ako proti nemu. Ak ho syn sprevádzal dva razy, je to naopak.
