Dalo by sa povedať, že Jaroslav Rudiš (1972) si za hrdinov najnovšieho románu Potichu vybral päť ľudí, ktorí sa ocitli vo chvíli, keď ich životy nemohli ísť ďalej tak, ako išli doteraz, a viac-menej náhle sa zmenili. V tomto zmysle prežíva každý z nich "krízovú" situáciu. Tento moment neúnosnosti doterajšieho stavu a jeho nutnej zmeny je hnacou silou príbehov, ktoré sa odohrávajú v jeden deň a jednu noc, v deň a noc, ktoré boli pre každého protagonistu - hoci pre každého iným spôsobom - "osudové".
Téma ticha
Na prvý pohľad sú ústrednými aktérmi príbehu Vladimír, Hana, Wayne, Petr a Vanda. Jaroslav Rudiš si v románe zvolil obľúbenú stratégiu niekoľkých zo začiatku zdanlivo nesúvisiacich príbehov, ktoré sa, ako predpokladáme, skôr či neskôr niekde dotýkajú, niekde sa o seba obtierajú, niekde prelínajú, niekde do seba narážajú, od seba sa odrážajú, v každom prípade spolu komunikujú, raz podstatne, inokedy len okrajovo, akoby náhodne.
Jednu líniu tvorí príbeh Hany,Waynovej priateľky. Hana na služobnej ceste v Portugalsku zažije románik s nemeckým kolegom, ktorý ju inšpiruje k tomu, aby sa vzdala nóbl práce, namiesto lodičiek si obula tenisky a rozišla sa s Waynom. Druhý je príbeh Wayna, Američana usadeného v Prahe. Wayne vidí v správach ťažko raneného amerického vojaka v Iraku, o ktorom predpokladá, že je to jeho brat. Vlastne po celý čas sa Wayne pokúša nájsť Hanu, netušiac ešte, že Hana sa práve rozhodla ho opustiť. Ďalší je príbeh Petra, bývalého študenta, ktorý nechal štúdium a prechodne sa živí ako vodič električky. O túto líniu zavadí rozprávanie o Vande, adolescentke z rozpadnutej rodiny, speváčke kapely Kill the Barbie a Petrovej jednorazovej milenke.
Trochu mimo stojí príbeh duševne chorého Vladimíra, ktorý po smrti manželky uteká pred hlukom a hľadá ticho. Hoci Vladimír ani s jedným z ostatných protagonistov nijako nesúvisí, téma ticha všetky ostatné príbehy zastrešuje a tvorí leitmotív knihy.
Všetky postavy sa nakoniec stretávajú a ich príbehy križujú na Vandinom koncerte. Román sa končí akousi apokalypsou - výpadkom prúdu na koncerte a výbuchom neprehľadného chaosu v klube, ale rovnako aj v životoch všetkých hrdinov, ktoré sa akoby v tejto záverečnej scéne finálne rozpadajú na kúsky, miešajú, preskupujú (Wayna odváža polícia, Petr spoznáva Hanu, Vandu v bezvedomí odváža sanitka).
Hľadanie života
Svoje príbehy buduje Jaroslav Rudiš s pomocou viacerých klišé. Jedným klišé je samotná Hana. Hana už nie je celkom mladá, ale predsa ešte mladá. Profesionálne úspešná. Úspešná v oblasti, ktorá si vyžaduje vysokú dávku štylizovanosti a formálnosti (navštevuje konferencie, nosí kostýmy a lodičky). Žije v istom a stabilnom vzťahu, ktorý je však, samozrejme, zároveň nudný a nevzrušujúci. Hanina túžba po zmene, po teniskách, vínnych strikoch a letných nociach, po ktorých nenasledujú rána v kancelárii, je takmer archetypálnou potrebou jej generácie. Potrebou, o ktorej ľudia ako Hana večer čo večer rozprávajú po kaviarňach, a ktorú si nikto z nich netrúfne naplniť.
