u za kravu. A už včera ich nasledoval slovenský premiér, keď novinárov zo SME, Pravdy a TA3 nazval prostitútkami. Jeho štýl komunikácie s médiami tak dosiahol nové dno a bez ohľadu na to, či sa osobné útoky a vulgárny slovník dostávajú do módy aj inde na svete, je tento útok absolútne neprijateľný. Nie je v záujme verejnej diskusie vrátiť požičané a reagovať protiurážkami, akokoľvek jednoduché by bolo ich nájsť. Každá krčma je nakoniec dobrým dôkazom, že osočovať dokáže naozaj ktokoľvek a v akomkoľvek stave. Dôležité je vecne poukázať na to, prečo premiér nikdy nemal svoje slová vysloviť.
Po prvé – nehovorí pravdu. Ak tvrdí, že novinári píšu kriticky o prístupe vlády k druhému pilieru, pretože im za to zaplatili správcovské spoločnosti, je to lož. Všetko písanie naozaj stojí na jednoduchom pilieri – písať v súlade so záujmami tých, čo nás platia. A to sú čitatelia, ktorých peniaze sú vládou ohrozené. Po druhé – premiér používa slovník nehodný šéfa vlády. Ľudí môže označovať za zmanipulovaných, alebo vo výnimočných prípadoch za úplatných. Nazvať niekoho prostitútkou je ďaleko za čiarou toho, ako by sa ľudia mali spolu rozprávať. Po tretie – premiér z pozície moci šikanuje iných. Aj keby komentátor nazval celú politickú reprezentáciu prostitútkami, je to iné, ako keď to povie šéf výkonnej moci. Jeho podriadení to môžu chápať ako pokyn rozšíriť svoj boj proti prostitúcii o nových páchateľov. Po výroku o mediálnych prostitútkach máme ďalší dôvod báť sa o svoju slušnosť. Dostali sme sa zas hlbšie do zóny červených svetiel.
