Pri platení v pokladnici mala tetuška predo mnou ešte takúto požiadavku: „Maruško, a ešte jednu umovú esenciu.“ Predavačka sa tiež pousmiala a vraví: „Myslíte rumovú...“ „No rumovú, ale teraz sa to už nesmie...“ Chvíľu som sa smiala v presvedčení, že babka je recesistka a že si dobre vystrelila z názvu alkoholu Tuzemský um, ktorý „tuzemci“ vymysleli, keď im reguly Európskej únie nedovolili používať označenie „rum“ na alkohol vyrábaný v „tuzemsku“ z cukrovej repy, a nie z cukrovej trstiny.
Babka to však myslela vážne. A tak som sa „radostila“ ešte cestou po lese a predstavovala som si všetky ženské prílohy v denníkoch a ženské časopisy, ako sa v nich budú možno onedlho vynímať upravené recepty: „Piškóty namáčame v čaji s umom alebo umovou esenciou...“, „do krému nalejte celú fľaštičku umovej esencie, ak máte poruke skutočný um, čľup tam zo dve polievkové lyžice.“ Aby sme boli vo vyjadrení presní, absurdita môže pokračovať: „...namáčame v čaji s tuzemským umom alebo tuzemskou umovou esenciou“ a tak ďalej. A čo s rumovými medovníkmi, srdiečkami, guľôčkami, košíčkami, tortami? No budú umové. Rumové iba vtedy, keď si gazdinka zaobstará Bacardi či jamajský rum, hoci skúsené pekárky tvrdia, že do pečiva je najlepší náš, tuzemský.
A smiala som sa ďalej pri predstave, čo asi urobia lexikografi, keď budú spracúvať písmeno U a slovo „um“. Uvedú aj homonymum s vysvetlením „obyč. v názve ´Tuzemský um´ – lieh prifarbený karamelom a ochutený esenciou“?
Ej, málo zjednávali naši experti na názvy s euroúradmi. Veď slovo „tuzemský“ dostatočne vyjadruje, že ide o naše zdroje i chuťové poháriky – „tu, z tejto zeme“ a u nás sa urodia skôr zemiaky a repa ako trstina. Možno by bolo bývalo lepšie priznať farbu a nazvať alkohol pravdivo: Tuzemský nepravý rum, Tuzemský nerum, Tuzemský rum-nerum. Ani to by neobstálo? Tak potom sú tu ešte národní bojovníci. Tí by si možno mohli posedieť pri pravom rume s revolucionármi z Ostrova slobody, vraj je to ich nápoj, a vybaviť nejakú tú modifikáciu názvu, nejakú tú výnimku, veď si rozumejú. Lebo, nehnevajte sa na mňa, pomenovať chľast umom, keď spôsobuje stratu zdravého umu, a chvastať sa, že je to náš, tuzemský um, nevysiela veru dobrý signál o sebareflexii Slovákov ani do Európskej únie, ani inde. Tá paronymická hra „rum – um“ môže pôsobiť aj vtipne, aj „národne“ sebaironicky, no aj primitívne a „národne“ cynicky.
