adrí podporu ochrane ľudského života od počatia po prirodzenú smrť a tradičnej rodine, založenej na manželstve“. Keď nebude Radičová podmienky akceptovať, kresťanskí demokrati svoje rozhodnutie zmenia.
Fajn. Je právom každej partaje, aké podmienky si vyberie a stanoví aj v prípade podpory kandidáta na prezidenta republiky. Z tohto uhla pohľadu je to v úplnom poriadku. KDH chce a potrebuje verejne ukázať, že neexituje, ale existuje. Hlavne pri problémoch, ktoré mu uštedrili a ešte uštedria štyria odídenci. Mimochodom, ak odídu ešte dvaja poslanci, KDH zostane v parlamente bez poslaneckého klubu a všetkého, čo s tým súvisí. Nielen finančne, ale aj takpovediac opozične – ak opozícia nebude mať k dispozícii tri poslanecké kluby, výrazne to sťaží jej prácu v parlamente.
Záleží teraz na Ivete Radičovej, ako sa k podmienkam kresťanských demokratov postaví, ale možno predpovedať, že s nimi nebude mať veľký problém. Keďže nie je nováčikom v politike, isto to nepovie systémom – áno, s podmienkami KDH súhlasím – pretože sa to tak jednoducho nerobí. Každá strana - KDH aj Radičová - si bude potichu vlastné výroky vysvetľovať po svojom, nahlas budú spolu spokojní a volič sa bude z toho musieť vysomáriť sám.
Dôležitejšie preto je to, čo kresťanskí demokrati v sobotu neurobili, ako urobili. Aj v súvislosti s Radičovej kandidatúrou za predpokladu, že stále trvá na tom, že bude kandidovať iba vtedy, keď pôjde o dohodu všetkých troch opozičných strán. V tom môže byť väčší problém, ako v podmienkach kresťanských demokratov, keďže ich predsedníctvo sa už koncom minulého roka uznieslo, že o kandidátovi bude rokovať len s SDKÚ. Isteže, vtedy sa ešte chlapilo tým, že by malo ísť o spoločného kandidáta KDH a SDKÚ, a nie o Ivetu Radičovú. Zaujímavý bol argument podpredsedu Lipšica, ktorý povedal, že hlavným dôvodom samostatného postupu KDH je to, že SMK nestavia do volieb vlastného kandidáta.
